Príbeh o ľuďoch, ktorí prestali byť ľuďmi...

recenze

Známych a priateľov si vyberáte, no rodinu dostanete. A málokedy to môžete zmeniť... Niektoré rodiny sú skvelé, harmonické, dodávajú vám istotu. V iných sa zasa cítite ako vo väzení, tlačený z každej strany a neviete, kam sa pohnúť.

Štvrtá stena príbeh dvoch sestier, ktoré by sa nestretli, keby nemuseli. Vôbec nemali byť sestrami, no ktosi sa proste pomýlil. Majú matku, ktorá tiež nevie, ako sa toto mohlo prihodiť. Mal tam byť ešte aj brat, ten ale tiež odišiel celkom nešťastne a omylom. Všetky pokusy o zmierenie Lucie a Doroty boli márne...

Lucia je herečka, ktorá si úspech predstavovala trochu inak, a Dorota úspešná spisovateľka, ktorú úspech obťažuje. Smrť ich otca je spúšťačom netušených právd. Cesta na pohreb znamená niekoľko hodín v tlakovom hrnci. Ide s nimi aj Luciina malá dcérka a mama sestier, ktorá už na obe dcéry dávno rezignovala.

Sled malérov len odkrýva ďalšie tajomstvá, čo sa roky skrývali a dusili vo vnútorných zákutiach aj utajených snoch.
Je to príbeh o tom, aké konflikty dokážu generovať vzťahy medzi najbližšími. Ako nám vedia zavariť, dostať nás do úzkych a pod tlak.

Príbeh Štvrtej steny je rozprávaný s nadhľadom, cynizmom a so spomienkami do detstva, ktoré vždy do súčasnosti naberú a ponúknu inú optiku. S tými súvislosťami je to totiž vždy tak trochu inak...

A prečo takýto názov knihy? Štvrtá stena je podľa samotnej autorky tá neviditeľná stena v divadle, ktorá ohraničuje javisko a hľadisko. Cez tú stenu sa neprechádza. Nestavia sa ku nej chrbtom – alebo aspoň podľa pravidiel by sa nemalo. Čo by však boli pravidlá, keby sa neporušovali? Dobré by bolo, keby tieto dve ženské tú štvrtú stenu, ktorá síce je neviditeľná, ale o to mohutnejšia, konečne toto celé prelomili.

Autorka Danica Hričová pracuje v televízii ako kreatívna producentka, dramaturgička a scenáristka. V súčasnosti pôsobí v TV JOJ, kde vytvorila seriály Divoké kone, ZOO, Pravá tvár a Hotel.
Pre iné vydavateľstvo napísala dve knihy - Mrcha na koni (ghostwriting) a Svet masiek, ktorý bol voľne inšpirovaný zákulisím šoubiznisu.
Pracovala aj ako prekladateľka, preložila množstvo divadelných hier. „Jozef Bednárik mal rád moje preklady – konkrétne pri muzikáli Donaha mi doniesol po premiére svoje vlastné kvety a povedal – komu česť tomu česť, pastierovi trúba,“ spomína si.
Danica Hričová preložila aj jeden Harry Potter film (druhý diel, Harry Potter a tajomná komnata) plus ďalšie množstvo filmov pre televíziu.

Komentáře (0)