Prehlbovanie napínavej hry o život

recenze

Pátá oběť (2019) / marcoz
Prehlbovanie napínavej hry o život
J. D. Barker sa na literárnej scéne zjavil ako blesk z jasného neba a odvtedy neprestáva žiariť. Jeho Čtvrtá opice bol debut, ako sa patrí. Zaujímavý a nezabudnuteľný. Nečudo, že z vraha vyčíňajúceho v Chicagu sa stala nemesis ústredného hrdinu Sama Portera. Bishopova minulosť bola natoľko zaujímavá, že by bola škoda nevyužiť ju i ďalej. Pátá oběť síce prináša aj celkom nový príbeh, ale vedľajšia dejová línia neobchádza ani tú pôvodnú. Tí, čo nečítali prvý diel série, by sa mohli občas v deji stratiť, aj keď autor cez svoje postavy pripomenie určité súvislosti. Nič však nenahradí dôkladnú znalosť problematiky a celkovo lepší výsledný dojem. Lenže Sama Portera a jeho tím si veľmi rýchlo obľúbite, takže ak vám aj čosi náhodou unikne, nebudete to brať ako mínus.

"Porter váhavě šlápl na led a poslouchal, jestli se zpod podrážky neozve výmluvné praskání. Bez ohledu na to, kolik nohou tu před ním přešlo, cítil nervozitu, protože teď tady kráčel on. Když se Porter posunul a podíval se dolů, spatřil dívku. Led byl čírý jako sklo. Dívala se prázdnýma očima přímo nahoru. Pokožku měla strašně bledou s lehkým modrým nádechem, který nebyl jen kolem očí. Tam se kůže zbarvila do tmavě fialové." (str. 15)

Príbeh odohrávajúci sa počas štyroch dní sledujeme z viacerých uhlov pohľadu. Okrem Porterovho vnímame dianie očami jeho kolegov, unesených dievčat, agenta FBI či záhadného vraha. Textu to dodáva vítanú dynamiku a možnosť pracovať s čitateľovými očakávaniami. Najviac to pocítite, keď autor utne niektorú kapitolu v tom najvypätejšom okamihu a musíte sa dostať cez ďalšie dve, aby ste sa dočkali pokračovania. J. D. Barker vie vyburcovať vašu zvedavosť a nútiť vás čítať ďalej. Ja som mu sadol na lep okamžite a nepustil ma až do samotného konca. Kniha Pátá oběť je o niečo hrubšia ako jej predchodkyňa (má 566 strán), čo v tomto prípade vôbec nevadí. Práve naopak, pokojne by som uvítal aj viac, pretože príbeh napriek dĺžke neobsahuje hluché miesta a číta sa ľahko a rýchlo. Ide síce v podstate o klasický krimitriler so sériovým páchateľom a tíme, ktorý je mu za pätami, ale Barkerove postavy sú natoľko živé, že vám ich osud nie je ľahostajný a miestami sa skutočne obávate, či vydržia až do poslednej kapitoly...

"Couvla hlouběji do klece, zakopla o deku a padala ke stěně za sebou. Pokusila se zpomalit pád volnou rukou, ale narazila na rozbité sklo. Do dlaně se jí zabodly desítky drobných střepů. Učitel odemkl teprve první zámek a zuřivě zápasil s druhým. Zatajil se jí dech. Najednou neměla dost vzduchu. Vyděseně hleděla na muže před sebou, na monstrum, které právě odemklo druhý zámek. Vyviklal ho ze dveří a přiskočil k ní. Šlápl jí na ruku, v níž držela střep, a přimáčkl ji k podlaze. Zároveň se k ní natáhl s paralyzérem." (str. 237)

Nový vrah je dostatočne nechutný a prešpekulovaný, aby obstál v konkurencii svojho "opičieho" predchodcu. Dokonca ho v čomsi aj predčí, no Bishop nesklame ani tu. Predsa len, jeho príbeh si zaslúži pokračovanie, a znovu sa tak stretneme aj s jeho matkou, ktorá formovala jeho vývoj už v detstve, a to dosť drsným spôsobom. Páči sa mi, že autor sa nesnaží za každú cenu šokovať, ale motivácia jeho páchateľov je viac-menej opodstatnená, alebo minimálne logicky zdôvodnená. Niekedy sa vám síce môžu určité scény zdať nechutné, ale ani zobrazenie násilia nie je prvoplánové. Vzhľadom na dej a vnútorné pochody vrahov ide skôr o ich širšiu charakteristiku a bez nich by bola jednoducho neúplná. Pátá oběť by vám určite nemala ujsť. J. D. Barker potvrdzuje, že Čtvrtá opice nebola len "one-hit-wonder", ale treba s ním počítať, pretože jeho talent na písanie krimitrilerov patrí medzi tie výrazné. A navyše všetko nasvedčuje tomu, že Bishop ešte tiež nepovedal posledné slovo...

Komentáře (0)

kniha Pátá oběť recenze