Osud poznačený mocou a krvou

recenze

Anastázia Romanovová (2019) / marcoz
Osud poznačený mocou a krvou
Pád romanovovskej dynastie som v poslednom čase spoznával z viacerých zdrojov. Začalo to knihou Romanovovská cárovná, pokračovalo šesťdielnou minisériou Posledný z cárov a teraz tu máme román Anastázia Romanovová, zaoberajúci sa záhadou ohľadom možného prežitia najmladšej dcéry cárskeho páru. Aj po sto rokoch ostáva koniec ruskej monarchie vďačným námetom, a niet sa čomu čudovať. Tristo rokov vlády silnej dynastie ukončila krvavá revolúcia, čo poznamenala dejiny Európy nebývalým spôsobom. Nedá sa to však vnímať len z pohľadu spoločnosti, ale predovšetkým z pohľadu človeka - hoci aj najvyššie postaveného. Strach o život zbavuje ľudí lesku a v jadre chceme všetci to isté - aby sme boli my i naši blízki vždy v bezpečí.

"Najsmiešnejšia zo všetkého bola skutočnosť, že nám chlieb a čaj naservírovali na čínskom porceláne. Náš starý život sa zdanlivo nepominul. Mala som však pocit, že niečo predstierame - ako keď som kedysi pre rodinu hrala predstavenie. Pekný princezná, ktorá je z krásneho porcelánu... v hnijúcej väzenskej cele bez slnečného svitu. Zasmiala som sa na svojej predstave. Ani neviem, prečo ma to rozosmialo, lebo scéna sa veľmi nelíšila od pravdy. Naučila som sa, že vo chvíľach najväčšieho zúfalstva mi správne načasovaný úsmev dodá silu. Ak som si však nedala pozor, mohol sa premeniť na záplavu sĺz." (str. 76)

Som rád, že príbeh začína počas obdobia, keď boli Romanovovci väznení. Knihe to dodáva nádych autentickosti a väčšej uveriteľnosti. Keby sa autorka odhodlala využiť len prípad objavenia sa Anastázie ako jedinej preživšej, román by čerpal maximálne zo škandálnej epizódy. Takto je obsiahlejším titulom, zasahujúcim jednu z najvýznamnejších udalostí moderných dejín. Ukazuje Nasťu ako mladé dievča, ktoré stále verí v dobro, nádej a záchranu. Priznám sa, nečakal som, že Nadine Brandes obohatí dej aj štipkou mágie, hoci anotácia to dosť jasne naznačovala. Akosi som skôr predpokladal, že pôjde o jasnejšie profilovaný historický príbeh. Na druhej strane ma to ani veľmi neprekvapilo, keďže spoločnosť v Rusku v tom čase holdovala mysticizmu, čoho dôkazom je aj prítomnosť Rasputina na cárskom dvore. Jeho hlavnou úlohou bolo liečiť následníka trónu Alexeja, ktorý trpel hemofíliou, čo sa rodine darilo pomerne dlho tajiť. Úľavu od ťažkostí prinášala bratovi neskôr práve Anastázia. Je optimistická, nebojácna, láskavá a odmieta sa len tak vzdať. A to ani krvilačnému boľševickému veliteľovi, ktorý má pred sebou vidinu "červeného" zajtrajška a cársku rodinu vníma ako prekážku nutnú znieť zo sveta.

"Pohladila som Alexeja, napravila som mu zakrvavený golier, pretože môj malý vojak by si to tak želal. Nateraz som žila pre neho. Bol to síce dedič trónu krajiny, ktorá ho nikdy neprijme, no hlavne to bol môj brat. Zachránim ho. Nezáležalo na tom, čo ma to bude stáť, uistím sa, že prežije. Z korzetu som vytiahla matriošku, ktorý ukrývala posledné dve zaklínadlá. Jurovskij tvrdil, že bábika mu pomôže nájsť Dočkina. Vedú jeho zaklínadlá nakoniec až k nemu? Preto Jurovskij tak veľmi túžil matriošku získať?" (str. 202)

S tvorbou Nadine Brandes som sa stretol po prvýkrát a musím povedať, že ma zaujala viac než množstvo iných nových mien na našich pultoch. Tak šarmantne spojila romantiku s históriou a fantasy, že som si musel o nej zistiť viac. Verím, že sa dočkáme prekladu aj ďalších jej diel, lebo rozhodne má ešte čo ponúknuť. Jej Anastázia Romanovová nie je iba meno z učebnice, ale dokázala jej vdýchnuť život a zároveň cez ňu poučiť kvantum čitateľov. Takéto knihy u nás chýbajú ako soľ, preto sa teším, že vydavateľstvo Motýľ nám prinieslo danú spisovateľku. Z brutálnej, krvavej a po ľudskej stránke neospravedlniteľnej situácie spravila príbeh určený v prvom rade mladým čitateľom, ale sklamaní nebudú ani tí skôr narodení. Nehovoriac, že vďaka svojej úžasnej obálke sa nielen skvelo číta, ale sa na ňu aj dobre pozerá.

Komentáře (0)

kniha Anastázia Romanovová recenze