Neľútostný boj na pôde nepriateľa

recenze

Červený úsvit (2019) / marcoz
Neľútostný boj na pôde nepriateľa
Vždy keď si myslím, že v žánri fantasy určenom nielen pre mladých čitateľov sa už nedá prísť s ničím novým, dostane sa mi do rúk kniha, ktorá ma presvedčí o opaku. Medzi také patrí aj Červený úsvit, prvá časť série odohrávajúcej sa na Marse. Síce tu badať spojitosť s jeho označením "červená planéta", ale pôvod názvu treba hľadať inde, konkrétne v kaste, do ktorej patrí hlavný hrdina Darrow. Informácie na obálke hovoria o románe ako o Hunger Games pre dospelých, no porovnávať dielo Pierca Browna sa mi nezdá vhodné. Prečo? Pretože je natoľko sebavedomé, originálne a inšpirujúce, že si zaslúži vlastný piedestál.

"Kvôli Eo nereagujem. Spaľuje ma hnev. Nenávisť. Všetko. Ale stále sa jej pozerám do očí, keď ju odvádzajú a okolo krku uväzujú slučku. Pozriem sa na Bridgea a ten mi potichu uvoľní ústa. Moje zuby už nikdy nebudú ako predtým. Plecháč má v očiach slzy. Nechám ho tam stáť a ochromene sa dopotácam pod šibenicu, aby sa na mňa Eo mohla pozerať, keď bude zomierať. Rozhodla sa sama. A ja s ňou vydržím až do konca." (str. 47)

Hlavná postava Darrow má síce šestnásť rokov, čo by dielo mohlo radiť medzi young adult tituly, ale zmýšľaním je omnoho ďalej než väčšina jeho bežných rovesníkov. Veľmi rýchlo musel dospieť, aby dokázal prežiť v neľútostnom svete, čo ho robí nielen odolnejším, ale aj akceptovateľnejším i pre dospelého čitateľa. Na jednej strane síce pôsobí zodpovedne, ale zároveň sa dokáže vrhať do nových situácií s mladíckou vervou. Preto nejde o typickú žánrovku pre mladých, ale o plnohodnotnú dystopiu s množstvom nečakaných zvratov, zaujímavých postáv a odkazov na našu spoločenskú situáciu. Oceniť musím aj autorov rozprávačský štýl zbavený akéhokoľvek balastu. To, čo nájdete v Červenom úsvite, by iní autori bez problémov roztiahli aj na tri knihy. Nemusíte sa však báť, že si Pierce Brown rýchlo vystrieľa všetky náboje, jeho séria má päť častí a je sa rozhodne na čo tešiť. Svet, ktorý vytvoril, ponúka toľko možností, že v úvode pôsobia priam neobmedzene. Akonáhle Darrow prenikne z Červených medzi Zlatých, príbeh vám nedá vydýchnuť. Krásne graduje a po otočení poslednej strany dúfate, že pokračovanie budete držať v rukách čo najskôr.

"Súboj netrvá dlho. Trénoval som s ním celé mesiace, ale on trénoval celý svoj život. Nad riekou rinčia naše čepele. Padá sneh. Sme celí od blata. Lapáme po dychu. V chladnom vzduchu sa nám zráža dych. V ramenách mi brní, keď sa naše meče stretávajú a zrážajú. Som rýchlejší ako on. Ohybnejší. Takmer ho zasiahnem do stehna, ale on túto hru ovláda dokonale. Jemným pohybom zápästia mi odhodí meč, priskočí ku mne a cez brnenie mi vrazí iónový meč rovno do brucha." (str. 250)

Darrow nie je nadarmo prirovnávaný ku kultovej postave Katnis Everdeenovej. V príbehu natrafíte na viacero podobní so svetom Panemu, ale nijako mu to neškodí. Priaznivci žánru budú nadšení z Darowovho prenikania medzi nepriateľskú farbu, epických súbojov, komplexnosti novej spoločnosti aj využitím mytológie. Pierce Brown berie pritom ohľad na čitateľov a všetko, čo súvisí s daným prostredím, mu dávkuje postupne. V početných pojmoch, názvoch a reáliách sa teda len tak ľahko nestratíte a v polovici knihy si už budete pripadať ako expert na život na Marse. Červený úsvit sa vezie na vlne pretrvávajúceho záujmu o vymyslené svety, kde sa denno-denne bojuje o prežitie, pracuje s odskúšanými motívmi, ale spracúva ich svižným, dynamickým spôsobom. Mňa úvod série nadchol, preto verím, že sa dočkáme prekladu aj jeho pokračovaní.

Komentáře (0)

kniha Červený úsvit recenze