Muž, ktorý prežil treblinské peklo

recenze

„Biedne vagóny ma odvážajú na to miesto. Prichádzajú zo všetkých strán: z východu a zo západu, zo severu a z juhu. Cez deň, rovnako ako aj v noci. V každom ročnom období: na jar, v lete, na jeseň, v zime. Vlakové súpravy tam prichádzajú nepretržite, bez problémov, a Treblinke sa každým dňom darí čoraz lepšie. Čím viac ich príde, tým viac ich Treblinka dokáže pohltiť.“

Dnes sa nám zdá priam neuveriteľné, že dokázali žiť a prežívať v takých neskutočných podmienkach. Od chvíle, keď Rajchman prišiel do Treblinky, až do okamihu, keď z nej utiekol, stretával sa len s hladom, chorobou a všadeprítomným strachom...

Posledný žid z Treblinky je autentický príbeh človeka, ktorý zvíťazil nad nacistickými zverstvami. Už len tým, že dokázal prežiť. A teraz rozpráva príbeh, ktorý vzdáva hold miliónom ľudí, ktorí holokaust neprežili.
Rajchman začínal ako holič žien, ktoré boli následne posielané do plynových komôr. Neskôr mu ponúkli ďalšiu prácu v tajnej zóne tábora – prenášal telá ľudí udusených oxidom uhoľnatým, ktoré tento plyn často menil na nepoznanie.

O niečo neskôr bol preradený na prácu, ktorá ho poznačila na celý život – stal sa tzv. zubárom, čo znamená, že mŕtvolám nútene vytrhával zuby a oberal ich aj o ďalšie cennosti.

Vo svojich textoch Rajchman detailne opisuje kruté zaobchádzanie nacistov s miliónmi ľudí. Rozpráva o pekelnom rozdeľovaní prác, prostredníctvom ktorého uskutočňovali kruté vyhladzovanie.

Mrazivé sú už prvé riadky knihy Posledný žid z Treblinky. Šialená a súvislá kolóna vlakov, ktoré idú na miesto spoločného osudu: do Treblinky. Do továrne na smrť dovážajú obrovské množstvo bytostí, ktoré sú ňou okamžite pohltené.
Chil Rajchman bol jedným z mála, ktorí prežili.

Po povstaní tábora 2. augusta 1943, po jeho druhom narodení, ako tomu hovorí vo svojom svedectve, putoval zo skrýše do skrýše, pričom tá posledná sa nachádzala vo Varšave. Zatiaľ čo vojna stále pokračovala, zaznamenával si do zošita príbeh svojich desiatich mesiacov, ktoré strávil v Treblinke.
Vznikla z toho neuveriteľne silná kniha Posledný žid z Treblinky. Napísaná v tieni smrti, krvou a potom obyčajného človeka, ktorý sa nijako neprevinil...a predsa zažil kruté týždne a mesiace.
Rajchman ich opisuje realisticky, surovo a bez prikrášľovania.

„Muži neustále utekajú a sú bičovaní, strihajú ženám vlasy, mŕtvolám vytrhávajú zuby, zas bežia a nosia telá v určitom štádiu rozkladu,“ hovorí Annette Wieviorková, Vedúca výskumu v CNRS, čo je Národné vedecko--výskumné centrum. „Treblinský tábor bol postavený v júni 1942 vo vzdialenosti dva kilometre od pracovného tábora, ktorý postavili v roku 1941. Bola to izolovaná zóna minimálne sto kilometrov severovýchodne od Varšavy. Najprv tam privážali len židov z varšavského geta, ktorých „zlikvidovali“ skôr, ako tam začali prichádzať vlaky z celého Generálneho gouvernementu. Neskôr tam dorazili aj iné vlaky, napríklad s Bulharmi zo Solúnu. Do Treblinky priviezli 700 000 – 900 000 židov a s nimi aj všetko, čo ešte vlastnili: oblečenie, pracovné nástroje, šperky, peniaze, potraviny.“

Komentáře (0)