Mestečko v srdci

recenze

Atlantida holíčských Židů (2003) / Koka

\"Byla samozřejmě Holíč, nepůvabné městečko na břehu kalné řeky Moravy, již tehdy dílem legendou, dílem otevřenou knihou nekončících rozprávek pro nejedno pokolení.\" Tak opisuje mesto svojho detstva Heinz Jakob Tauber v knihe Antlantida holíčskych Židů (nakladateľstvo Sefer, 2003). Citovaná charakteristika platí pre rok 1919, kedy sa autorovi rodičia presťahovali z jeho rodnej Viedne do mestečka na slovenskom Záhorí. Tauber touto knihou vytvoril pamätník vlastnej široko rozvetvenej rodiny a desiatok postáv a postavičiek typických pre malomestské prostredie, no zasahujúcich aj do „veľkého sveta“ a jeho dejín. Nejde tu len o spomienky, veď autor sám sa označuje za kronikára a zaznamenáva okrem vlastných zážitkov aj mnohé vypočuté, často pikantné a groteskné príbehy a udalosti, ktoré sa v každej rodine i obci tradujú. Doba mu výdatne pomohla – príbeh Holíča a Tauberovcov siaha do obdobia troch štátov. Rakúsko-Uhorsko, Československo, Slovenský štát - vždy iné kulisy a predsa jeden svet. V nesmierne láskavej, s nostalgiou a humorom napísanej ságe, miestami však pretkávanej sarkazmom a trpkou bolesťou, majú svoje rovnocenné miesto holíčske figúrky, miestna „honorácia“ i veľké osobnosti. Epizódy zo života bohatých i úbohých príbuzných rovnako ako miestnych bláznov, neúspešných obchodníkov, veľkosvetských podvodníkov, bohémov ale tiež rodáka z neďalekých Kopčian Tomáša Masaryka majú pre Taubera rovnakú hodnotu – všetky sú kamienkami mozaiky vytvárajúcimi jedinečný obraz miesta a doby. Všetkých menuje plným menom i prezývkou, neobáva sa prezradiť ani škandály, ktoré dnešným potomkom ich aktérov nemusia byť príjemné, avšak zápis do histórie uprie menám (nie však činom) gaunerov, ktorí vynikli iba zlom. Holíč za čias jeho predkov i v rokoch vlastného detstva a mladosti pre Taubera nie je žiadnym zabudnutým kútom sveta, čo dokazuje i zmienkou o mnohých svetodejných udalostiach, ktoré do života mesta a zvlášť do života holíčskych Židov zasiahli. Až po ten „zásah“ posledný, ktorý spôsobil, že zo 450 židovských obyvateľov Holíča, žijúcich tu v roku 1940, sa ich sem po roku 1945 vrátilo iba dvadsať. Nevrátil sa ani autor. O jeho ďalších osudoch sa však viac než z autorovho textu čitateľ dozvedá až z doslovu a z edičnej poznámky. Rovnako aj to, prečo viedenský rodák, holíčsky patriot, od roku 1968 obyvateľ Izraela napísal svoju knihu po česky. Možno len ľutovať, že kniha nepokračuje spomienkami na jeho život po odchode z Holíča - bolo by to nepochybne pútavé čítanie, i keď asi menej idylické.

Koka

Komentáře (1)

Přidat komentář

---