Láska v čase bojov a hrdinov

recenze

Príbeh pádu Tróje bol vyrozprávaný už veľakrát a od pôvodnej verzie naberal stále nové a nové prvky, motívy či vyústenia. Homérov epos sa sústredil hlavne na ctibažnosť mocných a okolnosti odňatia otrokyne Achillovi, no zvyšok osadenstva či diania je nemenej zaujímavý, a tak nečudo, že dnes vnímame grécku výpravu v omnoho rozsiahlejších súvislostiach. Americká autorka Madeline Millerová je nadšenou fanúšičkou antických dejín, jazykov a klasických príbehov a rozhodla sa spracovať vybrané kapitoly s moderným nádychom. Spev o Achillovi je jej debutom, na ktorom pracovala desať rokov. Badať v tom istú symbolickú spojitosť s desaťročnou vojnou, ktorá síce silného poloboha preslávila, no kniha sa sústredí najmä na udalosti pred ňou.

"Náhle sa ma zmocní prudká túžba. Ohúrený jej silou sa odtiahnem. Na okamih zazriem jeho tvár v lúčoch popoludňajšieho slnka. Pootvorené pery sú stále našpúlené do bozku, v zelených očiach sa zračí údiv. Zdesene naňho hľadím. Čo som to vykonal? Vyskočí na rovné nohy a cúvne, prv než sa stihnem ospravedlniť. Tvár mu zastrie nepreniknuteľná maska a vysvetlenie mi odumrie na perách. Najrýchlejší chlapec na svete sa obráti a rozbehne sa po pláži. Vzápätí zmizne v diaľke... Bohovia, len nech ma neznenávidí. Mal som vedieť, že mi nepomôžu." (str. 53-54)

Názov síce hovorí jasnou rečou, no hlavnou postavou a rozprávačom je jeho druh, priateľ a milenec Patroklos. V rámci eposu ho mám zafixovaného ako mladíka, čo si obliekol Achillovu zbroj a jeho život ukončil Hektor. Preto oceňujem Millerovej prístup, pretože Patroklos je rozhodne lepšia voľba ako Achilles, ktorý väčšinu času vyznieva pomerne... nuž, plytko. Z Patroklovho pohľadu bol síce krásny, silný a charizmatický, ale na mňa pôsobil dosť nezáživne. Najväčšmi sa prejavil práve v okamihu, keď mu Agamemnón vzal otrokyňu Briseidu, no nedá sa povedať, že by vyznel pozitívnejšie, práve naopak. Spev o Achillovi je koncipovaný v podstate ako ľúbostný príbeh medzi dvoma chlapcami poznačenými svojím pôvodom. Achilles je predurčený na veľké činy, vyrastajúci pod starostlivým dohľadom svojej matky - riečnej nymfy Tetis. Patroklos je v očiach svojho kráľovského otca nepodarkom a napokon skončí vo vyhnanstve, kde sa ho ujme Achillov otec. Tak sa začína vzťah chlapcov, ktorý prerastie z kamarátstva do lásky. V tomto zmysle je kniha skvelá, narúšanie homofóbie je zavše potrebným krokom, a nielen v literatúre. Občas síce nájsť v príbehu hluché miesta, napríklad počas ich výcviku u kentaura Cheirona, ale na druhej strane treba pochváliť autorku za dôkladné opísanie ich postupného zbližovania. Za veľké plus považujem výskyt Odysea a najmä jeho úvodné "vystúpenie", keď zaviazal gréckych kráľov prísahou. Pekne a pritom jednoducho došlo k vysvetleniu neskoršej invázie aj počiatkov pomerov medzi kráľmi.

"Keď mu jeden z vojakov napľul k nohám, neudržal sa, zdvihol žezlo a prudko tresol nešťastníka po hlave. Začuli sme prašťanie lebky a vojak padol ako podťatý. Nemyslím si, že ho Agamemnón chcel udrieť tak silno. Na mieste zmeravel a zhrozene sa zahľadel na nehybné telo. Ktorýsi vojak si kľakol k mŕtvole a obrátil ju - žezlo prerazilo polovicu lebky. Rozhnevaní muži nespokojne syčali, mnohí dokonca vytasili nože. Achilles čosi zamrmlal, a vzápätí ho nebolo." (str. 188)

Hoci Paris a Helena sú strojcami jednej z najznámejších vojen v histórii (či literatúre a mytológii), v príbehu sa prakticky len mihnú. Napriek tomu je jasné, akú úlohu zohrali, takže po knihe môžu pokojne siahnuť aj tí, čo si trójsku vojnu nepamätajú. Ba dokonca si Spev o Achillovi užijú ešte viac, pretože znalci dobre vedia, ako príbeh skončí. Madeline Millerová však disponuje výrazným rozprávačským talentom a so známou témou nakladá sofistikovane a s ohľadom na hlavného hrdinu. Patroklos je "iba" princom, ktorý podľahol šarmu krásneho rovesníka a je ochotný obetovať preňho aj život. Hlboká oddanosť, lojalita a svedomie sú atribútmi, ktoré robia z Patrokla vzor, akých je dnes už málo. A autorka nám predkladá verziu, kde je skutočným hrdinom práve on, azda aj vo väčšej miere než ospevovaný Achilles. Skutočná sila totiž nespočíva v počte zabitých nepriateľov, ale v hodnotách, postojoch a správaní - a to nielen voči blízkym, ale aj tým na opačnej strane barikády. Madeline Millerová definitívne potvrdzuje svoje miesto na spisovateľskom Olympe a už teraz som zvedavý na ďalšiu klasiku v jej prevedení.

Komentáře (0)