La Gioconda odhaľuje svoje tajomstvá

recenze

Život Mony Lisy (1983) / marcoz
La Gioconda odhaľuje svoje tajomstvá
Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ pokračuje v trende románov zameraných na osudy známych umelcov a ich diel. Najnovším prírastkom v tomto smere je Život Mony Lisy a ako zvyčajne ide o skvelé čítanie, ktoré vás prenesie do obdobia renesancie a poľahky odpúta od všedných starostí. Zrejme sa nájde len minimum ľudí, ktorým by sa pri názve slávneho obrazu okamžite nevybavil jemný, záhadný úsmev mladej ženy. Okolnosti vzniku maľby sú dlhodobo opradené rôznymi legendami, ktoré len zvyšujú jej prestíž. Za viac než 500 rokov sa mnohé informácie skreslili, stratili či nahradili inými, až je napokon veľmi náročné vyselektovať pravdu. Francúzsky autor Pierre La Mure sa podujal preštudovať množstvo dostupných materiálov a výsledkom jeho úsilia je román, ktorý uzrel svetlo sveta prvýkrát v roku 1976.

"Ten deň sa skončilo Lisino zúfalstvo. Keď sa dozvedela, že neumrie, všetky znepokojivé obavy sa stratili. Uveličene sa obzerala v zrkadle na toaletnom stolíku, podrobne preskúmala svoj obraz a usúdila, že urobí všetko, aby bola neodolateľná - potom si jej krásu všimne aj Giuliano. Začala sa mimoriadne zaujímať o módu a ponosovala sa, že jej šatník nie je na úrovni. Umárala Tessu, aby jej pridala čipku na rukávy, volánik na golier, mašľu na živôtik. Tessa ju pristihla, keď si skúšala trhať obočie. Pochytili sa. Ešte búrlivejšia scéna vypukla, keď Tessa zistila, že si farbí prsné bradavky, čo bola v tom čase hlbokých výstrihov rozšírená záľuba." (str. 148)

Samozrejme, že v prvom rade ide o fiktívny príbeh, ale autorov štýl a zobrazenie doby vás privedú k domnienkam, že udalosti sa mohli odohrať presne tak. Prelom pätnásteho a šestnásteho storočia sa nevyznačoval len rozmachom umenia, ale, prirodzene, aj mocenskými bojmi, náboženskými rozpormi či posúvaním hraníc - doslovne i obrazne. Všetko sa to deje na pozadí života takpovediac obyčajnej príslušníčky vyššej vrstvy. Lisin osud sledujeme od jej narodenia do významnej obchodníckej rodiny, napojenej na samotných Mediciovcov, cez dohodnuté manželstvo so starším mužom až po predčasnú smrť. Napriek predstave o vopred naplánovanom živote mladých dievčat nemieni Lisa žiť v zlatej klietke a snaží sa naplno využiť svoj čas. Niet sa čomu čudovať, že za tajomným úsmevom na obraze mnohí vedci i laici hľadajú skryté významy, ba dokonca tušia bohatú myseľ. Pierre La Mure nenecháva nič na náhodu a predkladá čitateľovi dôkladný ponor do obdobia začiatku novoveku. V knihe vystupuje pestrá plejáda postáv - niektoré vám budú dobre známe (Mediciovci, Borgiovci, európski panovníci...), iné poslúžia buď na spestrenie deja, alebo rozšírenie vašich obzorov. Každá z nich však svojím vlastným spôsobom dotvára Lisin svet a je vám čoraz jasnejšie, prečo sa vydala už ako pätnásťročná (nesúviselo to iba s vtedajším tradičným sobášom v danom veku), aj prečo sa vlastne nechala portrétovať. Neoddeliteľnou súčasťou deja je, samozrejme, aj velikán umenia i vedy Leonardo da Vinci. V čase, keď maľoval "La Giocondu", mal už na chrbte šesť krížikov a bol na polceste k siedmemu. Okrem toho portréty neboli práve jeho bežnou oblasťou záujmu, nehovoriac o tom, že mnohé z nich ostali nedokončené. Žeby bolo treba hľadať dôvody medzi florentskými mocnármi?

"Ako väčšina osamelých ľudí a samotárov aj Leonardo podvedome túžil po niekom, komu by sa mohol zdôveriť. Pri pohľade na mladú paniu, ktorá sa naňho usmievala miernymi hnedými očami, sa mu v mysli vynárala spomienka na Albieru. Od jedného sedenia po druhé mu obe podoby väčšmi splývali. Niekedy takmer veril, že Albiera ožila a vrátila sa do jeho života. Jedného dňa sa už nezdržal a začal Lise rozprávať o ich šťastných rokoch vo Vinciho dome, ako sa hrávali na dvore, ako s jej bratom Alessandrom, ktorý sa mal stať kňazom, chodievali do prírody." (str. 340)

Na svoje si prídu najmä čitatelia, ktorí majú radi hĺbavé, pomalšie tempo. V texte, rozdelenom na tri časti (Rodina, Vpád, Portrét) prevažuje pásmo rozprávača, dialógy sa vyskytujú v oveľa menšom rozsahu. Osobne dávam prednosť dynamickejším textom s dostatkom priamej reči, ale v tomto prípade mi to neprekážalo. Asi to bolo spôsobené témou alebo atmosférou diela, pretože, ako som už spomenul, Pierre La Mure dokáže oživiť minulosť. Preto si myslím, že Život Mony Lisy má šancu osloviť aj novú generáciu čitateľov. Ide o jedinečný román, ktorý pekne dopĺňa svojich knižných súrodencov z edície vydavateľstva.

Komentáře (0)

kniha Život Mony Lisy recenze