Kultové dielo žánru sci-fi v novom šate

recenze

Nadace (2009) / marcoz
Kultové dielo žánru sci-fi v novom šate
Vedecká fantastika nie je oblasťou, v ktorej by som sa často a dobre pohyboval, preto po knihách z tohto žánru siahnem iba výnimočne a v prípade, že je okolo nich väčší rozruch. Typickým príkladom je aj Nadácia. Okrajovo som ju registroval, no záujem o ňu u mňa vyvolalo až nové vydanie z dielne Lindeni. Toto vydavateľstvo ma už veľakrát presvedčilo o kvalite svojich titulov, a tak som sa rozhodol skúsiť šťastie aj s Isaacom Asimovom. A musím povedať, že som ostal prekvapený originalitou jeho diela. Nielen čo sa týka témy, ale aj kompozície textu. Keďže som vedel iba to, že Nadácia je prvou časťou trilógie, čakal som klasické románové spracovanie. Viete si teda predstaviť isté rozčarovanie, keď som sa dočkal zbierky poviedok.

"Pre Anacreončanov bol veľkňazom, zástupcom Nadácie, ktorá pre nich znamenala stelesnenie mystéria a hmotné centrum náboženstva, čo si - s Hardinovou pomocou - vytvorili za posledných tridsať rokov. Pre kráľa Anacreonu - aj bývalého, aj jeho mladého vnuka, ktorý momentálne sedel na tróne - bol však jednoducho veľvyslanec mocnosti, ktorej sa boja a po ktorej tajne bažia. Celkovo to nebolo nič príjemné a jeho prvá cesta do Nadácie po troch rokoch mu pripadala ako dovolenka aj napriek znepokojivému incidentu, čo ju spôsobil." (str. 117)

V knihe sa nachádza presne päť samostatných príbehov odohrávajúcich sa v rôznych obdobiach - Psychohistorici, Encyklopedisti, Starostovia, Obchodníci, Obchodní magnáti. Na jednej strane to poskytuje autorovi priestor uchopiť tému zo širokého uhlu a predstaviť Nadáciu, jej vznik, vývoj a poslanie v celej krásne, no na druhej strane je pre čitateľa náročné vytvoriť si k postavám nejaký vzťah. Stal sa pritom zo mňa akýsi nezainteresovaný pozorovateľ, čo ostával mimo diania. Napriek tomu som sa nenudil, Isaac Asimov dokázal do textu zakomponovať prepojenia s (jeho) súčasnosťou a spoločnosťou a natrafíte aj na morálne poučenia, nutné v akejkoľvek dobe. To, že knihu napísal doslova na prahu dospelosti, svedčí o jeho rozhľade, vzdelaní a otvorenej mysli. I keď ma zarazil nízky počet ženských postáv, oproti súčasným trendom je to naozaj veľká zmena. Sci-fi je žáner, ktorý nestarne, to je jedna z jeho najväčších výhod, no občas cítiť, že Nadácia vyšla prvýkrát pred osemdesiatimi rokmi. Niektoré autorove posolstvá už odvial čas a dnešným čitateľom môžu pripadať ak nie zastarané, tak aspoň úsmevné. Niet sa však čomu čudovať, text vznikal pod vplyvom druhej svetovej vojny, čo si našinec už sotva dokáže predstaviť. Každopádne si však Asimov opus zaslúži pozornosť a obdiv, pretože jeho línia vedeckej fantastiky založená na predpoklade technického vývoja, fyziky či chémie je základným kameňom a odrazovým mostíkom pre ďalšie početné subžánre.

"Niet sa preto čo čudovať, že mu bolestne zvieralo srdce, keď sa dozvedel, na aký strašidelný účel mala byť jeho loď slúžiť. Nechcelo sa mu veriť, keď ho Verisof presviedčal, že ju zneužijú na nepredstaviteľné zlo - že chcú jej delá obrátiť proti samotnej Nadácii. Proti tej Nadácii, kde v mladosti vyštudoval za kňaza a odkiaľ pramení všetka svätosť. Teraz už však nemohol pochybovať, lebo admirál mu to oznámil celkom jasne. Ako môže kráľ s božským požehnaním dopustiť taký ohavný zločin?" (str. 156)

Nadácia si určite nájde svojich čitateľov, už len preto, že ide o kultové dielo, ktoré sa bude krásne vynímať v každej domácej knižnici. Kvôli fanúšikom autora a jeho série tiež dúfam, že vydavateľstvo postupne vydá všetky časti. Druhá - Nadácia a impérium - má vyjsť už budúci mesiac. Stále však ostáva pravdou, že jej kúzlu prepadnú zrejme len skalní priaznivci. Ide o pomerne náročné čítanie a ak je niekto rozmaznaný súčasnou produkciou, môže mu kniha Isaaca Asimova pripadať trochu ťažkopádna či chladná, čo sa týka medziľudských vzťahov a presahu postáv smerom k čitateľovi. Nič to však nemení na jej význame. Napokon, ten preveril samotný čas, a tak môže jej dnešný úspech otvoriť cestu ďalším žánrovým chuťovkám.

Komentáře (0)

kniha Nadace recenze