Island.

recenze

Veľmi jemné a zároveň pevné dielo, z ktorého nemožno odobrať ani jednu kapitolu či jedinú postavu, aby sa nenarušila línia dokonalého celku. Dej ako “súpríbežie” rodín malej islandskej dediny. Autor nám ponúka náhľad na islandské nebo a pohyb mrakov, na more a život na ostrove a na druhej strane leží nevera, smrť, nuda a život ako taký. Rieši otázky smútku a melanchólie či špecificky isladské fenomény - viera, mytológia až šialenstvo.

V prvom rade absolútne súhlasím s prirovnaniami k Švantnerovej Neveste hôľ či Maľovanému vtáčaťu. Z tohto súboru poviedok srší naturalizmus, detailnosť vykreslenia postáv a poetický opis všetkého, či už prírody, povahy človeka alebo takmer nehybného deja. Kniha človeka neupúta spádom a zvratom deja, dialógmi medzi postavami či svojou tragickosťou a "wau" efektami! Celá kniha je postavená na atmosfére mini-mesta s uzavretými vzťahmi s okolím, na legendách a mýtoch o kultúre Islandu, na pútavých príbehoch o všetkom a ničom zároveň, na psychológii vzťahu (či už priateľstva, lásky alebo spoluprebývania na určitom území) aj na túžbach a snoch ľudí, ktorí žijú svoje preobyčajné životy a hľadajú v nich svoj údel a zmysel.

Príbeh začína (ak možno vôbec nájsť začiatok nejakého deja) vykreslením dediny cez postavy. Opis priam dehonestuje dedinu, z ktorej vraj nevyšiel nikdy žiaden slávny rodák. Stretávame sa so zvláštnym Hvezdárom, ktorý je vesmírom priam posadnutý a zároveň však nie je hvezdár. Natrafíme na samovraždu sklamaného otca, návrat Matthiása, neveru ženatého Kjartána a pomstu jeho ženy, ktoré svojou drámou otrasú celou dedinou. Spomeniem ešte Finnera, ktorý v tejto dedine završuje svoj kariérny život a Elísabet, ktorá rozbieha svoju kariéru vo vlastnej reštaurácii, kde sa stretáva s Ákim.

A čo knihu najviac odlišuje od tých ostatných severských? Vykreslenie postáv, jednoznačne. Tie dokonale popisujú dedinu, v ktorej žijú bez toho, aby autor čo i len spomenul jej rozlohu, architektúru či podnebie. Dokonca sa každý môžeme v nejakom tom charaktere nájsť. A táto pestrá ponuka nám nedáva len možnosť vžuť sa do postavy ale nájsť aj situáciu v ich živote, ktorá je “taká naša” a vykorčuľovať z nej s nadhľadom. Lebo takto žijeme. A zomierame. A čo je potom?

Na záver sa lúčim s myšlienkou a pravdou zároveň, ktorá podľa mojich zažitých dojmov z Islandu dostatočne pravdivo vykresľuje charakter tejto krajiny (a možno i charakter veľa mini-dedín zároveň) - „Tma dokáže byť prívetivá, prináša nám mesiac a hviezdy na nebi, svetlá u susedov, televízny program, sex, fľašu whisky, tmu by sme nemali haniť“ (s. 70).

Komentáře (0)