Hrdinovia, ktorých činy preveril čas

recenze

Grécki hrdinovia (2021) / marcoz
Hrdinovia, ktorých činy preveril čas
Antické báje dodnes fascinujú nielen nadšencov starovekej literatúry, ale aj historikov, náboženských teoretikov a mnoho ďalších bádateľov a vedcov. Ukrýva sa v nich základný kameň dobového spoločenstva, ktoré ovplyvnilo chod dejín a súčasná podoba sveta by bola bez neho nesporne úplne iná. Jedným z prvkov, zodpovedných za nehynúci odkaz Grékov, je všeobecné morálne posolstvo vtedajších mýtov. Hrdinské skutky formovali predstavu o odvahe, odhodlaní a pevnom charaktere miliónov ľudí a aj v dnešných časoch poskytujú vhodný ideál. Naše končiny vďačia za popularizáciu antickej mytológie hlavne Eduardovi Petiškovi. Jeho texty vychádzajú v ďalších a ďalších vydaniach a prostredníctvom ich rôznych spracovaní sa s nimi môžu zoznámiť široké škály čitateľov.

"Po stáročiach, ktoré Prometeus prežil v osamelosti a mukách, zbadal hrdinu pripútaného ku kaukazskej skale Herakles, syn Dia, vládcu bohov. Uberal sa tadiaľ na výprave za zlatými jablkami Hesperidiek. Práve prilietal orol, že sa nasýti. Herakles odložil kyj, napäl luk, zacielil a jediným výstrelom zabil zlého dravca. Potom rozdrvil Prometeovi putá a daroval mu slobodu. Aby však bol Zeus udobrený a aby sa aj jeho kliatba splnila, musel Prometeus nosiť železný prsteň, v ktorom bol zachytený kúsok kameňa z kaukazskej skaly." (str. 14-15)

Samozrejme, ruka v ruke s neohrozenými činmi idú aj násilie, bezprávie, krutosť a smrť. Keďže kniha Grécki hrdinovia je určená skôr detskému čitateľovi (nad 10 rokov), dané pasáže sú prispôsobené a z riadkov sa nevalia potoky krvi, ako by to bolo v prípade staršej cieľovej skupiny. Hoci obrázok zabíjanej Medúzy na obálke môže pôsobiť na citlivejšie deti trochu desivo, pomerne verne odráža ducha knihy. Každý z troch vybraných hrdinov totiž musel prekonať nielen seba samého, ale hlavne prekážky, ktoré mu kládli do cesty rozmarní bohovia. Dejom nabitú trojicu príbehov otvára titan Prometeus, známy hlavne tým, že vzal z Olympu oheň a dal ho ľuďom. Tento rebelský čin sa stal námetom mnohých revolučných básnikov v neskorších umeleckých obdobiach, no obmedziť Prometeov význam len naň by bolo prinajmenšom krátkozraké. Na niekoľkých stranách sa dočítate o tom, ako vznikli ľudia, akým spôsobom došlo k zvoleniu obety bohom i o tom, kde má pôvod tradícia nosenia prsteňov s kameňom. Azda najznámejším gréckym hrdinom je Herakles, za čo môže čiastočne aj americký seriál, kultový pre mnohých z nás, čo vyrastali koncom 90. rokov . Potomok najvyššieho boha Dia to nemal ľahké, celý život sa boril s rôznymi úlohami, polenami pod nohami, nevraživosťou nevlastnej matky aj vlastnými vnútornými démonmi. Nebudeme si klamať, Herakles občas zneužíval svoju silu, no jeho pozitívne činy napokon prevážili tie negatívne a do pamätí sa zapísal ako neohrozený bojovník. Dôkazom je aj koniec jeho životnej púte - ak sa teda v tejto súvislosti dá vôbec hovoriť o konci ako takom. Tretím pánom, ktorý sa u mňa radí na popredné priečky obľúbenosti, je Perseus, zvečnený aj na obálke knihy. Stretnutie s Gorgónami a legendárnou bytosťou s hadmi namiesto vlasov, ktorá premieňa pohľadom mužov na kameň, sú len časťou jeho košatého putovania na ceste za vlastným trónom. Rozhodne však tvoria jeho jadro a užijete si každú chvíľu Perseovho boja proti zlu, ktoré ho sprevádzalo prakticky už od narodenia. Stal sa totiž obeťou veštby, no ako dobre vieme, máloktorý smrteľník dokáže utiecť svojmu osudu, a najmä, ak sa o to snaží na úkor kohosi iného.

"Cerberus ho privítal hrozným štekotom a z troch párov ohnivých očí mu vyšľahli plamene. Zlostne sa vrhol na Herakla. Hrdina sa rozkročil a stisol netvora v pästiach. Cerberus sa zmietal a dusil, ale Herakles nepovoľoval, kým pekelný pes neskrotol. Skroteného psa vyviedol na zemský povrch. Cerberus po prvý raz uzrel denné svetlo. Z papule mu od úzkosti začala striekať jedovatá pena. Kam dopadla, tam vyrástla jedovatá bylina. Ľudia v Mykénach utekali pred Heraklom, vlečúcim podsvetnú obludu. Eurysteus počul vonku pred palácom hluk a zo zvedavosti vyšiel von. Pri pohľade na trojhlavého psa ustrnul (...) Za dverami kričal na Herakla, aby psa vrátil ta, odkiaľ ho zobral, a viackrát mu už nechodil na oči." (str. 34)

Kniha nie je rozsiahla, ale napriek tomu je obracanie stránok potešením - nielen pre myseľ, ale hlavne pre oko. Môžu za to nádherné ilustrácie Svetozára Košického, na ktorého pleciach spočíva aj výber troch ústredných postáv publikácie. Páčilo sa mi, ako každému z nich prisúdil určitý atribút - Prometeovi oheň, Heraklovi odpočinok po náročnom boji a Perseovi víťazstvo nad zlom. V iných knihách sú obrázky len sprievodným javom, v Gréckych hrdinoch sú plnohodnotnou súčasťou knihy a nádhernou ukážkou umeleckého cítenia a vžitia sa do úmyslu autora aj starých príbehov. Tie v novom šate ani nemohli vyjsť v lepšom čase. Ak hľadáte vhodný darček na Deň detí, koniec školského roka či chcete len tak potešiť svoje ratolesti (a v neposlednom rade sami seba), práca Eduarda Petišku je vždy vhodnou voľbou.

Komentáře (0)

kniha Grécki hrdinovia recenze