Hitparáda najšialenejších učiteľov

recenze

Najhorší učitelia na svete (2021) / marcoz
Hitparáda najšialenejších učiteľov
Edíciu kníh pre deti z pera Davida Walliamsa (mimochodom, aj úspešného herca) som registroval už predtým, ale dopracoval som sa k nej konečne až teraz. Čo ma k nej napokon priviedlo? Názov najnovšieho prírastku, ktorému som jednoducho nemohol odolať. Najhorší učitelia na svete sú pre mňa ako stredoškolského učiteľa a autora píšuceho príbehy z gymnázia ako stvorení! V pracovnom kolobehu natrafím na rôzne typy ľudí a bol som zvedavý, či skutočnosť prekoná riadky britského spisovateľa. Neviem, prečo som očakával, že jeho portréty sa budú zakladať na pravde . No to, že je všetkých desať podivínov založených na fantázii, nijako neznižuje hodnotu a cieľ knihy. Skôr naopak. Trefne a pútavo reflektuje požiadavky modernej tvorby pre detského čitateľa.

"Slečna Vrtocháňová si o sebe myslela, že je umeleckým dielom. Vo svojich oceľovomodrých topánkach, oranžovom klobúku, žltých šatách, s vejúcim ružovým šálom a čierno-bielymi pančuchami však vyzerala skôr ako balenie gumových cukríkov. Učila výtvarnú výchovu na škole, ktorá bola stelesnením totálnej nudy: ZŠ Nudákovo. Škola bola bezfarebná, s výnimkou jednej miestnosti. Učebne výtvarnej výchovy (...) Slečná Vrtocháňová... sa totiž primaľovala do najznámejších obrazov všetkých čias." (str. 105)

Ak ste mali šťastie na učiteľov, dobre sa pobavíte. Ak ste náhodou narazili na komplikovanejšie povahy za katedrou, pri čítaní si na ne určite spomeniete. A možno zhodnotíte, že stále mohlo byť aj horšie. David Walliams predstavuje desať príšerných pedagógov, ktorí si svoje povolanie zmýlili s umeleckou estrádou, hniezdočkom zaľúbencov či ústavom na výkon trestu. Každý príbeh je iný, špecifický a zameraný na zveličenie istej charakterovej črty, hoci medzi nimi badať aj určité podobnosti. Napríklad vo vyvrcholení ich úpadku, vyznačujúcom sa rôznymi variáciami ukončenia ich praxe. Na druhej strane, keby zotrvali na svojej pozícii, školstvo by čelilo ešte väčšej kritike než doteraz. Veď posúďte sami... Matematikár pán Neúprosný má panický strach z lôpt, pretože ho v detstve trafila do hlavy demolačná guľa, a tak zakázal v škole a v okruhu sto kilometrov loptové hry. Pán a pani Trúbik-Ľúbikovci zas svojou nehynúcou láskou dusia celú školu a predefinujú pojmy gýč a klišé. Pani Zmijovičová sa vyžíva v rozdávaní pokút a trestov a keď sa vydá z knižnice za žiakmi na svojej trojkolke hrôzy, practe sa jej z cesty! Učiteľka výtvarnej výchovy slečna Vrtocháňová povýšila umenie na diagnózu a otvorenú myseľ zakopala v prospech klapiek na oči. Chemikár doktor Desivák je spolovice človek a spolovice príšera, čím pekne odkazuje na rôzne prepojenia vedy a reality, no okúsi páchnucu pomstu zo strany odhodlaného žiaka. Zástupkyňa pani Soptivá nemá pre nikoho milého slova, ale zato spojenie "Po škole!" by si mohla nechať vytetovať na čelo ako svoje životné motto. Učiteľka dramatickej výchovy slečna Taľafatková robí česť svojmu predmetu a vrchovato napĺňa jeho kritériá. Vyjadruje sa shakespearovskou rečou, urobí drámu z každej maličkosti a dámu z každého dievčaťa. Telocvikár pán Bruchoň už dávno nie je vzorom zdravého životného štýlu, ale blížiace sa majstrovstvá žiakov vo futbale sú príležitosťou ukázať, že je učiteľom na (ne)správnom mieste. Pani Pleskáčová je výnimkou potvrdzujúcou pravidlo, nie však tým, že by bola excelentnou pedagogičkou, ale tým, že nepatrí priamo medzi nich. Je kuchárkou v školskej jedálni, ktorá má už beztak svoju povesť, no žiadna z nevrlých pracovníčok nesiaha tejto nechuťáčke ani po členky. Plejádu pestrých postavičiek uzatvára pán Plaško, učiteľ, ktorý v skutočnosti nikdy neučil, pretože sa od strachu radšej ukryl pod katedrou alebo v skrini s metlami.

"Keď sa dusil a ležal vo vlastných slinách, začal tento kedysi obávaný učiteľ spriadať plány na pomstu. Keď sa v noci vrátil domov do svojho bytu, ktorý sa nachádzal v suteréne na okraji mesta, pobral sa rovno do svojho prísne tajného laboratória hlboko v podzemí. Tu, pri svetle sviečky, vymýšľal jeden trest za druhým, každý omnoho smrteľnejší ako bolo KRESLO TISÍC A JEDNÉHO PRDU. Na tabuľu si kreslil rôzne mechanizmy a zhromažďoval potrebné prísady. Do ucha si strčil ohybnú slamku a vysal všetok žltkastý maz." (str. 147-148)

Knihy tohto typu sú určite pomerne náročné na preklad, pretože vystihnúť charakter postavy a aplikovať ho na domáce pomery môže byť občas priam herkulovskou úlohou. Branislav Kočan sa jej však zhostil s veľkou cťou a patrí mu môj obdiv. Rovnako ako ilustrátorovi Tonymu Rossovi, bez ktorého by Najhorší učitelia na svete ani zďaleka neboli takí výstižní. Jeho spolupráca s Davidom Walliamsom vychádza na výbornú a oceňujem aj ich strieľanie si zo seba samých. Už samotný predhovor a hodnotenie známkami ma presvedčili, že ma čaká zábavné čítanie. Kniha je plná farieb, smiechu a bizarností a rozhodne nemusí byť určená iba deťom a už vôbec nie len školopovinným čitateľom .

Komentáře (0)

kniha Najhorší učitelia na svete recenze