Hercule Poirot ich donúti vyložiť karty na stôl

recenze

Karty na stole (2002) 5 z 5 / Lucia007
Karty na stole

Čudný večierok, štyria úspešní vrahovia, štyria detektívi . medzi nimi Hercule Poirot. Partia bridžu je na konci, hostiteľ sedí opodiaľ pri kozube. Keď sa s ním ide plukovník Race rozlúčiť, zistí, že je po smrti...

Karty na stole je príbeh s Herculom Poirotom z roku 1936 o pánovi Shaitanovi, zberateľovi kuriozít, ktorý rád organizuje okázalé večierky.

Pán Shaitana, výstredný zberateľ kuriozít, sa v spoločnosti preslávil okázalými večierkami. Keď sa tento záhadný človek pochváli Herculovi Poirotovi, že vražda je preňho formou umenia, detektív len váhavo prijme pozvanie na bridžový večierok, počas ktorého mu hostiteľ plánuje predstaviť súkromnú „zbierku“ vrahov.
Okrem štyroch hostí, ktorí vraj v minulosti spáchali vraždu, sa u Shaitanu stretávajú aj štyri detektívne esá: superintendent Battle zo Scotland Yardu, známa autorka detektívok Ariadne Oliverová, plukovník Race z kráľovskej tajnej služby a vychýrený detektív Hercule Poirot. Spočiatku nevinná partia bridžu sa však rýchlo zmení na celkom inú hru…

Karty na stole je jedna z najlepších detektívok Agathy Christie, ktorá je dokonca napísaná s vtipom a nadhľadom. Opäť brilantná zápletka, rôznorodé postavy, sled myšlienok a udalostí, ktoré s chuťou sledujete, vnímate a snažíte sa prísť na to, kto je vrahom.

Poirot je geniálny, tá jeho dedukcia a vystupovanie sú úžasné, takže jedine on môže donútiť vraha, aby vyložil karty na stôl. Podľa nás je táto knižná predloha dokonca lepšia ako filmová verzia, aj keď všetka česť Davidovi Suchetovi.

„Tento príbeh je iný. Na štarte stoja iba štyria ľudia a každý z nich by za tých správnych okolností dokázal spáchať zločin,“ píše Agatha Christie o svojej knihe. „To celkom potláča moment prekvapenia. Aj tak si však myslím, že treba venovať rovnakú pozornosť všetkým štyrom, lebo každý má na svedomí vraždu a je schopný spáchať ďalšiu. Ide o štyri veľmi rozdielne typy. Každého z nich poháňa iný motív a každý by zvolil inú metódu. Dedukcia teda musí byť čisto psychologická, no preto ešte nie je o nič menej zaujímavá. Koniec koncov, najzaujímavejšia je práve myseľ vraha.“

Zaujímavosťou sú aj niektoré takpovediac rasistické narážky Agathy Christie, takže v amerických vydaniach ich dokonca vyškrtávali. Podľa príbehu vznikol v roku 2009 aj komiks, v roku 1981 divadelná hra a prirodzene, nechýba ani televízne spracovanie s Davidom Sutchetom z roku 2005.

Komentáře (0)

Přidat komentář