Búranie stereotypov na divadelných doskách

recenze

Zafírové zvádzanie (2021) / marcoz
Búranie stereotypov na divadelných doskách
Jane Featherová je osobitou autorkou; jej historické romance sa totiž vymykajú z bežného rámca. Osobne síce dávam prednosť epickejším príbehom s nádychom napätia, no Jane sa v poslednom čase presunula pri písaní do raných rokov 20. storočia, pričom toto obdobie nie je v danom žánri práve častým javom. Preto som so záujmom siahol aj po jej najnovšej trilógii Londýnske klenoty. Kým v prvej časti s názvom Diamantové pokušenie sme mali dočinenia s reálnymi drahými kameňmi, Zafírové zvádzanie sa pohybuje skôr v symbolickej rovine. Z prostredia obchodu sa tentoraz presúvame na dosky, ktoré znamenajú svet. Práve tam sa po rokoch znova stretávajú dve silné osobnosti, ktoré si azda popri napĺňaní svojich umeleckých ambícií nájdu čas aj na lásku...

"Fenella odtrhla zrak od jeho prenikavých, skúmavých očí a zahľadela sa do ohňa v kozube. Naozaj je na to pripravená? Pripravená čítať Zafír? Stať sa Rose? Ak nenaplní Edwardove očakávania, všetkému bude koniec. Ale čo by sa vlastne skončilo? Začínajúce priateľstvo? Ľúbostný románik? Či nádejný vzťah... s vyhliadkami do budúcnosti? Aké riziko podstupuje v tejto útulnej izbe osvetlenej blčiacimi plameňmi v kozube, s Edwardom, pôsobiacim tak sústredene, no zároveň uvoľnene? Je na to riziko pripravená? Mohol by medzi nimi vzniknúť hlboký, intímny vzťah aj bez Rose?" (str. 90)

Ide síce o historickú romancu, no ako som spomenul, nejde o celkom tradičné poňatie neskúsenej hrdinky a vnútornými démonmi poznačeného hrdinu. Protagonisti knihy - Fenella Grantleyová a Edward Tremayne - by pokojne obstáli aj v kontexte dnešnej doby. Ich názory, spôsob vyjadrovania i vzájomné vzťahy podliehajú modernejšiemu nádychu, čo je vzhľadom na obdobie deja pochopiteľné. Aj preto je Fenella omnoho odvážnejšia ako iné ústredné postavy daného žánru, neviazane sa púšťa do napĺňania svojich cieľov, nenecháva sa zväzovať zastaranými konvenciami a ani vo veciach lásky a vášne nie je úplne ostýchavá. Emancipácia jej však nijako nebráni uznať kvality príťažlivého a nadaného muža. V tomto Jane Featherovú uznávam, pretože hoci občas príbeh zvádza k presadzovaniu ženských práv, robí to nenútene a na zdôraznenie postavenia žien v danej spoločnosti, nie v snahe znevažovať iné hodnoty či osoby. Poďme sa ale pozrieť bližšie na obsah knihy.

Úctyhodná slečna Fenella ukrýva tajomstvo - navštevuje hodiny herectva a túži stáť na divadelných doskách. Pre príslušníčku vyššej vrstvy je to, samozrejme, čosi nemysliteľné, no ona nemá v povahe podriaďovať sa pravidlám, ktoré sú skôr na obtiaž než na úžitok. Keď dostane šancu hrať hlavnú úlohu v hre s názvom Zafír, je nadšená. Až do momentu, keď zistí, kto je jej autorom, a začne sa zmietať medzi vzrušením a pochybnosťami. Edward je síce iba nemanželským synom šľachtica, ale rozhodol sa hrať s kartami, ktoré mu osud nadelil. Pred rokmi síce odložil svoj literárny talent bokom, no teraz nastal čas oprášiť ho. Keď pritom znova natrafí na Fenellu, ktorú spoznal ešte ako mladú debutantku, vie, že je na správnej ceste. Vzájomná chémia a túžba sa mieša so snahou vytvoriť umelecky hodnotné predstavenie, no na obzore sú ďalšie prekážky. Či už v podobe vhodnejšieho manžela pre Fenellu alebo jej predsavzatia nenechať sa nikým ovplyvňovať. Odlišné osobnosti a nevyriešené konflikty z minulosti sú dostatočným základom pre neustále iskrenie aj emóciami nabité situácie.

"Sprvu ju trochu zarazilo, ako sa zabávajú herci živiaci sa vystupovaním na javisku, ale ostýchavosť ju rýchlo prešla. V spoločnosti Neda a jeho priateľov sa z nej stávala celkom iná osoba, alebo sa tak aspoň cítila. Mohla byť konečne prirodzená, zabudnúť na obmedzujúce pravidlá a na zlomyseľné klebety okolia. Smiala sa, až jej tiekli slzy, vypila oveľa viac vína, než by mala, a vychutnávala si pohľad na skutočného Edwarda - muža, ktorý sa smeje, s veľkým nadšením vymýšľa dôvtipné hádanky a ktorý nevidí nič zlé na tom, že sa s ňou napriek obecenstvu bez zábran bozkáva." (str. 212)

Zafírové zvádzanie plynie pokojným tempom, kladie dôraz skôr na vzťahovú zložku než na akciu, takže knihu odporúčam romanticky založeným dušiam, ktoré nepotrebujú v romanci zažívať dobrodružstvo, ale dávajú prednosť postupnému zbližovaniu hrdinov. Vzťah Fenelly a Edwarda sám osebe nie je ničím výnimočný, románu dodáva grády predovšetkým umelecké prostredie. Náhľad do divadelníctva začiatkom minulého storočia je pútavé a drží príbeh nad vodou. Kniha pracuje s mottom, že najvzácnejším drahokamom je láska, a autorka potvrdzuje, že práve tá je hnacím motorom jej tvorby.

Komentáře (0)

kniha Zafírové zvádzanie recenze