Atmosféra zločinu, čo sa vám lepí na telo

recenze

Stratený muž (2020) / marcoz
Atmosféra zločinu, čo sa vám lepí na telo
V súvislosti s románom Stratený muž je veľká škoda, že teploty momentálne nedosahujú svoje typické letné hodnoty. Čítanie by sa totiž stalo omnoho silnejším a intenzívnejším zážitkom. Aj bez toho však kniha dokáže vo vás vyvolať záchvevy zimomriavok, hoci sa na vás bude zo stránok valiť neznesiteľné sucho a horúčava. Austrálske trilery by si aj v našich končinách zaslúžili väčšiu pozornosť, ďalším skvelým príkladom okrem Jane Harperovej je Christian White (takisto z dielne vydavateľstva Tatran). Miestna krajina je nielen kulisou, ale pevnou súčasťou deja, ktorá podmieňuje doslova všetko - konanie, zmýšľanie postáv, ba aj ich charaktery. Prázdnote a nehostinnosti zodpovedná aj obálka románu, čo skvele naladí na jeho atmosféru.

"Väčšinu dní premýšľal o tom, čo by bolo keby. Napríklad, čo ak by Keith v ten deň na ceste zomrel? Ak by mal toľko posratej slušnosti, aby sa potichu zviezol na zem s rukou pritisnutou k boku s jazykom za zubami? Nathan cez predné sklo sledoval, ako Harry špičkou topánky rozrýva zem pri hrobe. Ak by na neho Keith neukázal prstom, veci by sa pre Nathana vyvinuli inak. Mŕtvi muži nerozprávajú a nikto by sa nikdy nedozvedel, čo spravil. Nathan by bol slobodný a nepoškvrnený." (str. 96)

Príbeh začína smrťou Camerona, ktorá vyvolá mnoho otázok, a to nielen o jej príčine. Jeho bratia Nathan a Bub si totiž uvedomujú, že Camerona, istý čas nezvestného, zabil smäd v kombinácii s neúprosnou horúčavou, ale motívy treba hľadať inde. Pretože ich farmy rozhodne nie sú miestami, kde by sa vyskytovalo mnoho ľudí. A okrem manželky, dcér, matky a dlhoročných zamestnancov by človek hľadal inú ľudskú bytosť v Cameronovom susedstve hodiny. To všetko vedie k úvahám o samote, vnútorných démonoch a problémových vzťahoch. Pretože teplota tu priamo vyplýva aj na temperament a prudké reakcie v prípade konfliktov. Azda aj preto nie je celkom presné označiť Strateného muža ako kriminálku, hoci zápletka by k tomu prirodzene zvádzala. Popri riešeniu tragickej smrti sa rovnakou mierou dostáva k slovu psychologizácia postáv a postupné sledovanie jednotlivých stôp. Nedajte sa preto odradiť pomalšou expozíciou. Ak dávate prednosť dynamickejším príbehom, úvod by vo vás mohol vyvolať mylný dojem. Verte mi, nepotrvá dlho a dej sa rozbehne a prichystá si pre vás nejedno prekvapenie. Spravíte si poriadok v postavách, zvyknete si na autorkin štýl, prenesiete sa do izolovaného vnútrozemia a vychutnáte si nevšednú čitateľskú skúsenosť. Jane Harperová nie je v písaní zamotaných príbehov úplný nováčik, a tak dobre vie, akými cestičkami nás treba viesť. Podsúva nám rôzne informácie, aby sme hľadali vinníka, no pravda môže byť napokon niekde celkom inde. Kandidátov na páchateľa je pritom viacero, pretože rodiny Brightovcov sa smrť nedotkla prvýkrát.

"Bál som sa, Cam. Bál som sa otca. Mrzí ma to. Viem, že si nič zlé nespravil. To všetko chcel Nathan povedať Cameronovi a aj to neskôr urobil, viackrát. Nič sa tým však nezmenilo. Cameronovi trvalo dlhý čas, kým sa pozrel Nathnaovi priamo do očí. Keď sa tak stalo, v pohľade sa mu mihol tieň zrady, ktorý nikdy, ani za dvadsať rokov, úplne nezmizol." (str. 139)

Smrť sa vznáša okolo postáv takmer neustále, jej prízrak akoby občas vyrušil Nathana a narušil jeho krehký pokoj. Nečudo, rozľahlé prostredie priam vyzýva k úvahám o živote a ničote. Súčasťou väzby je aj mapa dejiska. Najprv som si myslel, že ide o väčšie územie, až potom mi došlo, že ide o rozmiestnenie jednotlivých fariem. Na ich príklade si možno ešte živšie predstaviť, ako ďaleko od seba žijú tamojší susedia a volanie o pomoc sa môže rovnať nulovej šanci na záchranu. Stratený muž je ďalším vydareným titulom vo vydavateľskej činnosti Tatranu. Jane Harperová navyše nie je autorkou, čo by skončila pri jednom diele, preto sa azda dočkáme prekladu aj iných jej kníh. Austrália je natoľko zaujímavým dejotvorným činiteľom, že by bola škoda ochudobniť nás oň.

Komentáře (0)

kniha Stratený muž recenze