Sprisahanie bohatých – 8 nových peňažných pravidiel přehled

Alebo: „8 starých blufov“
Kniha uvádzaná bombastickými sľubmi a bombastických sľubov plná. No keď sa mi už dostala do rúk, zvedavosť mi nedala. I jal som sa čítať a pochopiteľne som začal úvodom. Aj po sto stranách to bol stále ešte len úvod. A ku koncu knihy to bol vlastne stále len ten úvod, ktorý napokon vyšumel kamsi do stratena. Kiyosaki má zdanlivo návody na všetko a neváha zneužívať sny zúfalcov, aby im predával vábivé preludy. Toť vše.

Inak:
V celej knihe som nenašiel žiadnu hodnotnú (tobôž nie novú) informáciu. Autor prakticky iba vyraboval iných „mysliteľov“, ich „myšlienky“obložil obrovským balíkom vaty a predal v novom balení pod vlastnou značkou. Vata, vata a ešte tisíckrát vata (aj keď cukrová). Neustále odvolávky k detstvu (bystrý chlapec, hotový génius), Vietnamu (nech je zrejmé, že nás poučuje hrdina), blablabla... Dane, dlh, inflácia, dôchodok – dokola a dokola a dokola.

Ešte inak:
Kniha je preplnená nič nehovoriacimi radami, frázami, ktoré nič neriešia a ktoré ich autor opakuje ako mantry stále dokola. A v momentoch, v ktorých by sa už mal konečne prepracovať k čomusi konkrétnemu, odkáže čitateľa na nejakú webovú stránku alebo na niektorú z ostatných kníh Spoločnosti bohatého otca. Osobne pochybujem, že tam sa človek dozvie viac a zrejme ho to má všetko motivovať ku kúpe hry, prípadne k absolvovaniu seminára, ktorý však asi neponúkne o nič viac. Bublina nafukovaná za účelom zhŕňania peňazí, o ktorých autor pokrytecky neustále tvrdí, že sú bezcenné.

A ešte inak:
Tento finančný dobrodruh a naprostý ekonomický diletant najprv siahodlho vysvetľuje, prečo sú peniaze vlastne úplne bezcenné, potom venuje mnoho priestoru chválením sa, ako ich on zarába a napokon ide ostatných poučovať, ako k nim prísť.

A ešte raz inak:
Tento finančný (a zrejme aj matematický) „génius“ napr. vysvetľuje, že ak banka získa 100 peňazí, podľa modelu 1:12 (platí pre USA) si môže „vytlačiť“ ďalších 1200 peňazí. Podľa tejto logiky by však stačilo, ak by banky obdržali akýkoľvek balík „hotovosti“ od centrálnej banky a potom by si túto „hotovosť“ požičiavali medzi sebou, čím by generovali neobmedzené množstvo peňazí a tým aj neobmedzenú infláciu. Ale k čomu by potom banka potrebovala (ako to náš „génius“ tvrdí) nejakých klientov, napr. aj nás obyčajných vkladateľov, a načo by vôbec potrebovala poskytovať úvery a hypotéky? A ako by vôbec mohla fungovať ekonomika? A kopec ďalších otázok! Ale možno som iba nič nepochopil, pretože som zaostalý a na pochopenie týchto „hier bohatých sprisahancov“ proste nemám. (A áno, viem o tom, že konšpiračné teórie dávajú jasné odpovede aj na toto!)

A znova inak:
Interesantná je napr. ohromná starosť pána Kiyosakio o to, aby „finančne vzdelal“ čo najväčší počet ľudí. Chváli sa miliónmi a miliónmi čitateľov, ktorých vraj motivuje k tomu, aby sa vymanili z tých 90% chudobných a okrádaných a zaradili sa medzi 10% bohatých (a okrádajúcich) sprisahancov. Mimoriadne mu záleží na tom, aby sa ľudia mohli zbaviť svojho postavenia zamestnanca a mohli sa presunúť na pozíciu tvorcu vlastných peňazí z ničoho (ako to rád nazýva). Tu sa natíska otázka, prečo nezačína u vlastných zamestnancov?
Jeho cieľom vraj je, aby sa stalo bohatým celé ľudstvo (Ideálne, keby najprv zaplatilo za jeho knihy, hry a semináre, že?). Ani takéto deklarácie však nedokážu zakryť patologickú bezcharakternosť a amorálnosť jeho postojov a prístupov ku spomínanej motivácii.
(Inak, čo by sa asi stalo, odhliadnuc od toho, že je to proste nemožné, keby sa tak všetci stali „bohatými“?)

A opäť inak:
Čaro nechceného? Je zábavné, ako Kiyosaki svoju zárobkovú činnosť nazýva tlačením si vlastných peňazí (čo je samozrejme čistý nezmysel a to bez ohľadu na to, že to myslí metaforicky a robí tak zrejme pre zatraktívnenie textu), pričom sám (možno nechtiac?) priznáva, že sa vlastne jedná o mámenie peňažných prostriedkov od investorov, ťahanie peňazí od obyčajných ľudí platiacich za jeho produkty v márnej nádeji, že si finančne polepšia, či sa dokonca zaradia medzi horných 10% (pridajú sa k sprisahancom, podobne ako autor sám – cha-cha), a v neposlednom rade o špekulácie (investovanie) na rôznych trhoch. Hochštaplerstvo od začiatku do konca.

A nasilu ešte inak:
Táto kniha by si možno predsa zaslúžila aspoň jednu hviezdu, pretože je plná humorných momentov, keď pán Robert T. Kiyosaki vysvetľuje svoje predstavy o monetárnej politike, bankovom systéme a ekonomike vôbec, nebyť toho, že tieto momenty umiestnil do akejsi slučky a teda ak sa postupne a poctivo prehrýzate touto (a zrejme aj akoukoľvek jeho ďalšou) knihou, doslova vás nimi umláti.

Po neviem-koľký raz inak:
Celá táto kniha je predovšetkým 300-stranovou sebaprezentáciou jej autora (a utrpením pre jej čitateľa). Je to taká óda na autorov život – výchovu, vzdelávanie, skúsenosti, známosti, podnikanie a bohatstvo. Okrem toho už len samé nesplniteľné sľuby, absolútne bezcenné rady a návody, reklama a odkazy na ostatné produkty Kiyosakiho spoločnosti. Navyše, jeho vnímanie morálky a morálnych hodnôt je žiaľ totálne pokrivené a takéto ho podsúva aj čitateľovi. Ale čo čakať od predajcu bublín, že?


Pre môj komentár som zvolil štýl majstra Kiyosakiho – text maximálne roztiahnuť, nech to vyzerá, že mám skutočne čo povedať a pritom dookola omieľať vlastne stále to isté. Akurát som presvedčený, že na rozdiel od majstra som bol v tom opakovaní v podstate tej samej myšlienky predsa trochu tvorivejší.

Záver:
Ak použijem jazyk autora – táto kniha žiadnu čistú hodnotu nemá. (Teda, iba pre neho samého – kým sa predáva.)

30.07.2015

Tuhle knihu je dobré si přečíst pro pochopení žiovota a ekonomiky na dluh.