Slováci v Juhoslávii přehled

V 18. a 19. storočí početné slovenské poddanské rodiny opúšťali územie chudobného Slovenska a odchádzali na uhorskú nížinu, tzv. Dolnú zem, kam ich sprvu lákal dostatok pôdy a miernejšie poddanské povinnosti, neskôr viac pracovných príležitostí v poľnohospodárstve. V národnom a kultúrnom ohľade sa zo slovenských vysťahovalcov na Dolnú zem udržali Slováci v dnešnej Juhoslávii, osadení na území Báčky, Banátu a Sriemu (Vojvodina). V Juhoslávii žije v súčasnosti do 90 000 Slovákov; majú rovnaké práva ako ostatné juhoslovanské národy a národnosti, žijú intenzívnym kultúrnym životom. Dodnes si zachovali mnohé špecifické prvky vlastnej hmotnej i duchovnej kultúry a skúmanie ich života v minulosti a prítomnosti je vďačným poľom pre historikov, etnografov i jazykovedcov. Spomalený vývin mnohých stránok života juhoslovanských Slovákov, zapríčinený aj ich odtrhnutosťou od materského slovenského etnika, konzervoval mnohé prejavy ich hmotnej a duchovnej kultúry, s akými sa na Slovensku dnes už len zriedkavo stretávame. Práca popredného slovenského etnografa univ. prof. dr. Rudolfa Bednárika, ktorý zbieral národopisný materiál o juhoslovanských Slovákoch s prestávkami vyše 30 rokov, vychádza už v druhom vydaní. Autor zameral svoje výskumy hlavne na oblasť hmotnej kultúry. Práca je významná najmä z hľadiska komplexného spracovania ľudovej kultúry Slovákov vo Vojvodine, ktoré je aktuálne aj vzhľadom na prípravu syntézy o dejinách slovenskej ľudovej kultúry ako celku.... celý text