Marína přehled
Andrej Sládkovič
Kolibřík Marína je najdlhšia ľúbostná báseň na svete, ktorú napísal v zime v roku 1844 romantický spisovateľ Andrej Sládkovič; vydaná bola o dva roky neskôr (r. 1846). Spolu s lyricko-epickou básňou Detvan je považovaná za vrchol jeho básnickej tvorby. Dielo má prvky ľúbostnej a reflexívnej lyriky; sú tu aj baladické prvky, ktoré pramenia z jeho nešťastnej lásky. V roku 1845 ju na stretnutí Tatrína „slovenská mládež“ odsúdila, pretože ju pokladali za príliš „neslovanskú“. Taktiež sa považuje za ústredne dielo slovenského romantizmu... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Marína. Přihlašte se a napište ho.
Komentáře (11)
Poézia, ktorej hodnoteniu slová jednoducho nestačia.
Klenot ľúbostnej lyriky.
Nebudem tu uvádzať žiadnu citáciu z tohto diela, pretože môj komentár by bol pridlhý. Poviem len, že Sládkovič dokonale vystihol lásku. Možno je jej občas priveľa, možno je občas príliš fyzická, možno je občas pridlhá, možno je občas dokonca nudná, no vystihol jej podstatu a tým si ma získal.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Marína v seznamech
| v Právě čtených | 2x |
| v Přečtených | 93x |
| ve Čtenářské výzvě | 13x |
| v Doporučených | 3x |
| v Knihotéce | 57x |
| v Chystám se číst | 9x |
| v Chci si koupit | 5x |
Štítky knihy
Autorovy další knížky
| 1952 |  Marína |
| 1979 | Marína / Detvan |
| 1976 | Poézia |
| 2018 | Detvan |
| 1984 |  Vrúcna ľúbosť: Z ľúbostnej korešpondencie Jána Kollára, Jána Chalupku a Andreja Sládkoviča |
Triumf novej štúrovskej slovenčiny, slovenskej poézie obdobia romantizmu a konkrétneho ľúbostného citu. Óda na lásku vo všetkých (alebo aspoň mnohých) podobách, samozrejme s jednou konkrétnou dámou v popredí, pretože čo iné by mladého poetu dohnalo k 2900 veršom jednej skladby... Vďaka tejto nenaplnenej láske má Slovensko jeden z mála ozajstných svetových rekordov a nešťastne alebo aj šťastne zamilovaní možnosť takmer nekonečne dlho čítať jedinú báseň. Sládkovičov básnický jazyk je úžasný, aj po dvoch storočiach stále neuveriteľne živý, ale môžeme poznamenať aj to, že ako málokde inde je práve v tomto prípade vhodné povedať, že menej je niekedy viac - pretože tej ľúbosti už je tam niekedy naozaj príliš veľa. Lenže vieme samozrejme aj to, že lásky nikdy nie je príliš veľa.