Ida Alžběta přehled

31.01.2020

Sigrid Undsetová vie..minimálne mňa si pekne obmotáva okolo prsta, a to už som od nej pár dielok prečítala....v historických románoch riešila viac vzťah k Bohu, v Ide Alžbete sa zaoberá partnerskými vzťahmi a vzťahmi rodičia vs. deti..výchovou detí. Právom rozvedeného rodiča na ďalší život..ale ako to urobiť, aby deti netrpeli ??

Opäť si vyberá trochu netradičných hrdinov - Frithjof - pekný, ale neschopný a infantilný chlap (ale aj tak Idu Alžbetu ulovil, alebo ju ulovili výčitky svedomia ,,)
Ida ALžbeta - predstavuje emancipovanú a nezlomnú, praktickú ženu, ktorá si uvedomuje, že do šlamastiky sa dostala sama, takže von musí pekne vlastnými silami...(\"keď som sa v opitosti upísala, tak to musím splatiť aj v triezvom stave, ako hovorieval môj otec. Ale ak je boh, musí mi potom predsa pomôcť, mne, ktorá chce žiť, ktorá sa usiluje niesť kríž, čo si sama naložila na plecia, a on istotne tiež pozná zmysel Frithjofovho života, ktorý navonok vyzerá bez zmyslu, ba vie aj to, čo som prinajmenšom mohla iba tušiť ,prečo ostal Frithjof až dodnes dieťaťom....\")

akurát - ako tradične v Sigridiných románoch - veľa \"konfliktov\" a nedorozumení by šlo vyriešiť otvorenejšou a otvorenou komunikáciou...akurátže v 19. a začiatkom 20. storočia sa asi ešte toľko nekecalo ako v dnešnej dobe...

Opäť tiež motív straty dieťaťa..v tomto prípade ale funguje ako bod, keď si Ida uvedomí, že nečo musí zmeniť....a síce neviem, ako nakoniec Ida vo svojom život dopadla..ale veľmi sa mi páčilo, ako dokázala vnímať city a obavy svojich detí...odsunúť svoju túžbu...a radšej v isej dobe zostať sama s deťmi...:
\"Naozaj bol veľmi nešťastný - jedného večera sa nezdržal a zúril, napokon plakal, nazval ju chorobne precitlivenou ženskou, ktorá nachádza perverzné uspokojenie v trýznení seba samej, povedal, že je to hriech proti životu, keď sa teraz od neho odlučuje, veď sa mali navzájom tak radi...\"

pekne vyobrazený aj vzťah Idy a rodiny jej manžela, ktorým nakoniec i pomohla, a zároveň s údivom zistila, že ona sama už je niekde inde...nielen že im odpustila, ale dokázala sa povzniesť, prijať ich, tak ako sa vlastne celé roky snažila..a objavuje sa už len ľútosť a súcit...aj s Frithjofom, preukazujúc mu nakoniec veľké služby milosrdenstva.
SIlná hrdinka, silný román. Doporučujem.