Dada077
přečtené 892
Denik Ostravaka 6 ... za lepši zytřki!
2007,
Ostravak Ostravski
práve som dopočúvala ako audioknihu, už pri "mame a mikrovlnke" som bola "vytlamena" super ľudový humor
Túto knihu som si objednávala z antikvariátu na základe zapojenia sa do tohtoročnej Čtenářskej výzvy, do témy – kniha od ázijského autora – nakoľko internetový antikvariát ju viedol v sekcii ázijskí autori. Po príchode však v rešerši na prebale stálo – Rawi Hage je kanadský spisovateľ, libanonského pôvodu. Po ignorovaní medzier v zemepisných znalostiach predajcu a prečítaní prvej kapitoly som zistila, že knihu som už asi pred piatimi rokmi čítala, vypožičanú z knižnice. Hotový karneval! Ale prečítala som ju znovu tak či tak. Pretože už prvý raz sa mi páčila. Taká kontroverzná, dej a metafory dobré, ale také trochu aj čudné, aj odporné, aj úžasné. Čitateľ nevie, čomu má veriť, fantázie sa prelínajú so skutočnosťou. Namiesto popisu deja, teda radšej zopár viet rovno z knihy: -A vezl jsem taky zcestovalého muže, který jezdil do chudých zemí a rozprašoval tam finanční pomoc. -Když zahlédla knihu na palubní desce, oči sej í rozsvítily. Čtenář, poznamenala a usmála se. -Bůh nás všechny stvořil se světlem uvnitř.... celý text
Až na vrchol hory
2013,
Arne Dahl (p)
Po skúsenostiach s Dahlovou Zlou krvou som ani pri druhej knihe nemala veľké očakávania, čo sa mi, žiaľ, aj potvrdilo. Dve dejové línie by snáď aj ušli, ale autor ich svojim spôsobom písania absolútne pochová pod hromadu irelevantných a nezaujímavých informácií. Našla som v texte vetu, ktorá bola akoby pricestovaná z iného románu, netýkala sa predchádzajúceho textu, ani toho nasledujúceho. Občas sa pýtam, či ten Dahl píše triezvy? Ale k deju. Najprv sa vyhlušia dve zločinecké bandy, kde každý má aké také meno. Vyšetrovať začne takmer zaniknutý a obnovený kriminálny tím A, ktorý každého zabitého člena nazve číslom a písmenom. Pri čítaní sa mi nechcelo nabíjať si do hlavy, kto vlastne bol 1C a kto 2A. Išlo o nejaký ukradnutý kufrík s vysielačkou a kľúčom, no do konca knihy som nepostrehla, či si s tým lupom niekto niečo aj počal. A kam sa vlastne podstata konfliktu podela. Časť deja, týkajúca sa honu na pedofilov bola trochu zaujímavejšia, ale už pocit z celej knihy nenapravila. A to ma čaká ešte tretia kniha.... celý text
Ladislav Chudík - Žijem nadstavený čas
2009,
Ján Štrasser
Krásna knižočka. Starý pán Chudík odpovedá na otázky Jána Štrassera a rozpráva o svojom živote. Od detstva, až po vysoký vek. Čítala som napísaný text, ale niekde z kútika môjho mozgu tie slová zneli podané pokojným a tichým, tak typicky zastretým chudíkovským hlasom. Pri jeho spomienkach ožívali aj tie moje, ako som hľadela do telky na kapitána Dabača, hltala doktora Sovu a podobne. Trochu mi vadil Štrassserov tlak na umelca, aby sa vyjadril k ére komunizmu, ako keby na prvý pokus nezistil, že takmer deväťdesiat ročnému pánovi, ktorý už niekoľkokrát ušiel hrobárovi z lopaty, je celkom jedno, kto je pri moci. Pán Chudík sa označoval za plachého a neduživého introverta, plného pochybností o sebe samom. V pamätiach ostatných je však uložený celkom inak.... celý text
Indonézia - Bali, Lombok, Komodo, Flores...
2016,
Pavel Hirax Baričák (p)
U mňa tak 50 na 50. Kedysi som čitala Baričákovu knihu , myslím že 666 anjelov, kde som si uviedla poznámku - autor vraj píše aj cestopisy, dúfam, že lepšie, lebo túto som po 50 márnych stranách nenapredujúceho textu odložila nedočítanú. Takže dnes po dočítaní Indonézie, konštatujem, že na cestopis tam bolo opisu krajiny žalostne málo. Teda opisu, na aký som zvyknutá u iných autorov. Kapitola vždy aj sľubne vyzerala, ale stále ako prázdna skrinka... Najkvalitnejšie a najpodrobnejšie sa autor venoval iba svojmu hrubému črevu (potom už nielen svojmu) a opisu všetkých toaliet, ktoré bol po ceste nútený absolvovať. Foto vcelku aj ušlo, najlepšie bolo asi v poslednej kapitole, ale keď vás autor v kapitole namotá na niečo zaujímavé, úžasné, krásne, očakávate nejaké to foto, aby aj čitateľ nakŕmil svoje oči, ale ou ou, chyba lávky, všetko tak trochu od veci. Som zvyknutá cestopisom opisovanú krajinu ohmatať, ochutnať, ovoňať ... s humorným nadhľadom autora, alebo s pohľadom plným bázne ... Baričák to podáva aj poeticky, ale tak nejako zabúda nohami na zemi stáť. Koniec koncov kniha krásna ... ale pokrivkáva hodne.... celý text
Zlá krev
2010,
Arne Dahl (p)
Napriek všetkej snahe štokholmskej policajnej jednotky sa z USA do Švédska dostáva desiatky rokov nepolapiteľný sériový vrah. Vraždí spôsobom, aký používali aj vojaci špeciálnej skupiny vo Vietname pri vypočúvaní obetí na získavanie informácií. Hneď od začiatku je diskutabilný vek páchateľa, nakoľko od vojny vo Vietname ubehlo pekných pár rôčkov, no napriek tomu pohyb a únik vraha nepostráda určitú „mladícku sviežosť“. Švédsky tím policajtov sa do prípadu ponorí s takou vervou, že prekvapí aj americkú zainteresovanú stranu polície a prípad takpovediac rozlúskne. V podstate sú všetci od pravdy na hony ďaleko, čo netušia ani Švédi, ani Američania a bojím sa, že v prvej polovici knihy to nevedel ani sám autor. Tá je totiž dejovo vlažná, kapitoly popretkávané takými úvahami a subjektívnymi pohľadmi autora na okolitý svet, že po ich prečítaní chvíľu civiete pred seba premýšľate, čo tým kto vlastne myslel. Presne na zlome polovice knihy sa dej aj postavy konečne rozhýbu a ako sa slučka okolo podozrivého uťahuje, všetko je napínavejšie. Tiež sa človeku konečne "rozbřeskne" medzi menami Hjelm, Hultin, Holmová, či Larner, Lamar a Lars. Polovica z nich tvorí jeden policajný tím a galimatiáš z mien v hlave je na svete. Fundamentalistické, jadrovo hlavicovo orientované skupiny v závere boli aj podľa mňa zbytočné, kniha by nebola o nič menej čitateľnejšia ani ako obyčajné švédske krimi z ľudu. A tak idem načať ďalšiu Dahlovku.... celý text