Ti, kteří odcházejí z Omelas / Ti, kdož odcházejí z Omélasu / Někteří odcházejí z Omelas / Tí, čo odchádzajú z Omelas
Povídka od:
Ursula K. Le Guin
Z knihy:
Mistrovské kusy, Deti vesmírnej noci, Gwilanina harfa a jiné povídky
Autorka se v této povídce snaží popsat město, kde jsou všichni lidé šťastní, všechno je radostné a prostě skvělé. Ale také nám vypráví, čím je toto štěstí vykoupeno a proč se najdou tací, kteří z Omelas odcházejí.
The Ones Who Walk Away from Omelas
Rok vydání originálu: 1973
Komentáře (2)
Přidat komentář
Ursula mi dáva zabrať. Po tom, čo som bol nútený prekopať svojich TOP10 autorov a kníh, musím tak urobiť tentokrát aj u poviedok. Táto krátka poviedka, skôr úvaha bez deja pôsobí ako explodujúci šrapnel v záhrade plnej rajčín.
Pozor možné spoilery! Omelas je Utópia v autorkinom podaní, ktorá existuje, ale nebola by to Ursula, ak by v tom nebol nejaký zádrhel. Aby si to pochopil, musíš vziať do úvahy, že autorka dosť často experimentuje s taoizmom, kedy nemôže v rámci rovnovážneho stavu existovať krása bez ošklivosti, šťastie bez bolesti atď.
Podobne je to aj v tomto vysnenom rajskom meste Omelas. Šťastný a radostný život 6000 ľudí je tu vykúpený utrpením jedného jediného dieťaťa. Človek už zo svojej podstaty si nedokáže uvedomiť svoje aktuálne postavenie, akokoľvek by sa mal dobre, pokiaľ neuvdí utrpenie. Väčšina ľudí tohoto raja to chápe, nájde sa ale pár jednotlivcov, ktorí si to vyložia inak a z Omelas odchádzajú.
Citácia na záver: "Potíž je v tom, že my máme zlozvyk, podporovaný dogmatiky a vysoce kultivovanými intelektuály, považovat štěstí za něco hloupého. Pouze bolest je intelektuální, pouze zlo je zajímavé. V tom je umělcova zrada: v odmítnutí přiznat banalitu zla a strašlivou nudu bolesti."
Ursula mi dáva zabrať. Po tom, čo som bol nútený prekopať svojich TOP10 autorov a kníh, musím tak urobiť tentokrát aj u poviedok. Táto krátka poviedka, skôr úvaha bez deja pôsobí ako explodujúci šrapnel v záhrade plnej rajčín.
Pozor možné spoilery! Omelas je Utópia v autorkinom podaní, ktorá existuje, ale nebola by to Ursula, ak by v tom nebol nejaký zádrhel. Aby si to pochopil, musíš vziať do úvahy, že autorka dosť často experimentuje s taoizmom, kedy nemôže v rámci rovnovážneho stavu existovať krása bez ošklivosti, šťastie bez bolesti atď.
Podobne je to aj v tomto vysnenom rajskom meste Omelas. Šťastný a radostný život 6000 ľudí je tu vykúpený utrpením jedného jediného dieťaťa. Človek už zo svojej podstaty si nedokáže uvedomiť svoje aktuálne postavenie, akokoľvek by sa mal dobre, pokiaľ neuvdí utrpenie. Väčšina ľudí tohoto raja to chápe, nájde sa ale pár jednotlivcov, ktorí si to vyložia inak a z Omelas odchádzajú.
Citácia na záver: „Potíž je v tom, že my máme zlozvyk, podporovaný dogmatiky a vysoce kultivovanými intelektuály, považovat štěstí za něco hloupého. Pouze bolest je intelektuální, pouze zlo je zajímavé. V tom je umělcova zrada: v odmítnutí přiznat banalitu zla a strašlivou nudu bolesti.“