Hedvika

26.02.2022

(SPOILER) V antológii Jihočeský horor sa vyskytujú dve poviedky siahajúce po dvoch mojich najneobľúbenejších hororových postavách. Po Návrate domů je to aj poviedka Václava Votruby Hedvika. V oboch poviedkach sa našťastie potvrdilo, že ak autor chce, má talent a hlbšie sa zamyslí nad príbehom (t.j. nenafláka na počítači najbližšiu sračku, aká mu napadne a potom sa tvári, že je s tým mimoriadne spokojný), tak i z klišé sa dá vytvoriť vynikajúci príbeh. Hedvika sa síce končí ako Cintorín zvieratiek od Kinga, ale je skvele napísaná, disponuje uhrančivou atmosférou a autor to zbytočne nepreháňa s počtom strán. I vďaka tomu dej svižne uteká dopredu, nezdržuje sa pri žiadnych zbytočných, pre dej nedôležitých dejových odbočkách a končí sa presne vtedy, kedy sa končiť má (to je tiež umenie, ktoré sa zvykne dosť podceňovať). Mne osobne sa to páčilo v podstate viac, ako Stokerov Dracula (ktorého som nikdy nemal ktovieako v láske).