zuvacka komentáře u knih

Nečakala som, že príbeh, o ktorom viem ako skončí, bude taký zaujímavý a napínavý. Sestra si veľa pamätá a všetko pôsobí veľmi živo.
Keď sa napríklad dostali do sovietmi okupovanej rakúskej zóny, tak ich prevádzač inštruoval, aby sa v prípade útoku rozutekali každý zvlášť (pochopiteľne, aby aspoň niekto mal šancu) a potom aby vyhľadali ľubovoľný kostol a v ňom sa pýtali za kňazom. Alebo nech zájdu za hocijakými, ale len starými ľuďmi. Tam bola vysoká šanca, že im pomôžu. Nie však za mladými. Hm. Naozaj zaujímavé.

1 05.11.2021

Rozhodne zaujímavá kniha neskrývajúca kritický pohľad. Informácie v nej boli natoľko neštandardné, že som si niektoré neveriaco musela overiť. Sedelo to. A nebolo to celkom príjemné zistenie.
Uvediem citát k pokoncilovej Vatikánskej Ostpolitik, ktorú považujem za jednu z najvážnejších omylov:
Biskup, neskôr kardinál, Ján Korec, po páde komunizmu takto hodnotil východnú politiku: "V našej krajine bolo veľmi povážlivé, že hodili cez palubu to najcennejšie, čo sme mali, takzvanú podzemnú Cirkev. Aj ja som dostal odkaz, aby som prestal tajne svätiť kňazov. Bola to pre nás priam pohroma - takmer akoby nás úplne odhodili (...) Bolo to však to najťažšie v mojom živote. Verejnú pastoráciu Cirkvi mali komunisti totiž úplne v rukách. Ak sa kňaz vo farnosti venoval miništrantom, vzali mu štátny súhlas, bez ktorého žiaden kňaz nemohol vykonávať kňazské povolanie. Cirkev bola odsúdená najprv len do kostolov, potom na vymretie (...) Našou nádejou bola podzemná Cirkev, ktorá ticho spolupracovala aj s kňazmi vo farnostiach. V tejto časti Cirkvi študovali a stávali sa kňazmi obetaví mladí muži, profesoti, inžinieri, lekári. Vysvätil som ich asi 120. Tí ticho pracovali medzi mládežou a rodinami spolu s laikmi vydávali časopisy a knihy. Toto všetko Ostpolitik v skutočnostiu nás zapredala za neurčité a neisté komunistické prísľuby."

2 03.11.2021

Vypočula som si časť Kozel a bol to fascinujúci zážitok. Opisy prírody a života v nej za plný počet. Úvahy nad životom napísané úplne prostým jazykom, ktorý používa obrazy z prírody - trefa. Ani napínavý dej a rozuzlenie nemôžem hodnotiť slabšie. Na malom priestore rozohratá veľká hra. A koniec ako má byť. V tomto ohľade masterpiece.
Prečo potom len 4 hviezdičky?
Málinko ma hnevalo, že autor vynechal reflexiu príbehu u hlavnej postavy. Vystupuje tam trochu ako Rousseau-ov "prírodný človek" = bez viny, a to si fakt neviem predstaviť. Aj "prírodní ľudia" napríklad dobre vedia, čo je to krádež a neschvaľujú ju, nehrá v tom žiadnu úlohu, že žijú izolovane.

02.11.2021

Veľmi dobre napísané, ale vo finále sklamanie. Správne som odhadla, že koniec bude taký, aby bol prijateľný pre všetkých.
Vyzerá to tak však len chvíľku. De facto sa totiž hrdinka na jednu stranu priklonila a k tomuto riešeniu autorka celý jej život smerovala.
Načo je schopnosť skvelo písať keď kniha, ktorú človek napíše, nešíri pravdu??

1 24.10.2021

Dva príbehy boli rozhodne zapamätania hodné. Deratizacia (ktorú nech si čitateľ vyhľadá sám) a amortizacia - ktorej definíciu si tu dovolím zacitovať.
O čo pri amortizácii ide autorovi vysvetlil sused.
Kúpil si naozaj drahý ďalekohľad. Potom s ním pozeral až na ďaleký kopec a z nákladov na ďalekohľad si odpočítal ako amortizáciu náklady na cestu vlakom...
Koľká nápaditosť. :-)

19.10.2021

Príliž veľa z duchovnej noci som jednoducho nerozumela. Došlo mi ale, že spolu s bolesťou zo stigiem cítil aj všetko, čo je sprievodným znakom bolestí = malátnost, znechutenie, málo síl. Nechápem ako to zvládol.

11.10.2021

Zarazilo ma, že v úvode sa nachádza nasledujúce upozornenie: "V žádné věte, kterou jsme napsal jsem - pokud vím - lidské bytosti obecně neoznačil termínem "muž" či "muži". Na druhou stranu jsem neopustil biblickou konvenci používaní mužských zájmen ve vztahu k Bohu. Připisovat Bohu mužství není o nic pravdivějši než připisovat mu ženství a jakýkoli výraz, který činí to či ono, je antropomorfní metaforou z teologického hlediska je žádoucí tuto metaforu používat inkluzivním způsobem."
Nebudem sa tu púšťať do polemík. Len citujem.

Toto ťažko komentovať, kto pozná p. Pia, pochopí.
Jeho vlastné listy su asi najsilnejším svedectvom aké som o ňom čítala. Zo životopisu sa dozviete fakty, od neho samého podstatu a tá je veru silná.

1 17.09.2021

Táto kniha ma ozaj zasiahla. Francesco na obálke vyzerá len ako rocker, ale je to všetko len nie povrchné. Skôr hlboké, a to spôsobom, aký som nečakala. Prinútil ma takmer na neho "žiarliť" a začať chodiť pravidelne na adoráciu. Neviem ktorej knihe sa to naposledy podarilo...

"Človek si nemá klásť otázku čo je na tom, čo robí, zle, ale čo je na tom naozaj dobre."

"U každého človeka, čo príde na tento svet, sa životný zápas odohráva medzi vlastným ja a Bohom."

10.09.2021

Texty sú podľa mňa skôr kázňami ako meditäciami. Najcennejšie na nich je množstvo citátov cirkevných otcov, ktoré sú naozaj kvalitné. Pridaná hodnota z Cantalamessovho spracovania ma sa mi zas nezdala až taká veľká.
Ako ukážka dva citáty od sv. Augustína - Ak sa ťa nejaký pohan spýta, prečo nehovoríš všetkými jazykmi, kedže je napísané, že tí, ktorí prijali Ducha Svätého, hovorili všetkými jazykmi, odpovedz bez váhania - Isteže hovorím všetkými jazykmi! Patrím do tela Cirkvi, ktorá hovorí všetkými jazykmi a vo všetkých jazykoch ohlasuje veľké Božie diela."
----------------
"Ako zrno roztrúsené po vŕškoch bolo najskôr pozbierané, následne zomleté, zmiešané s vodou a upečené v peci, tak aj veriaci roztrúsení po celom svete boli zhromaždení Božím slovom, zomletí predkrstným pokáním a exorcizmami, ponorení do krstnej vody a prešli ohňom Ducha."

1 15.03.2021

Pár ukážok, myslím, povie všetko:
Neříkej tedy i nyní: Slyšel jsem tvůj hlas a ukryl jsem se; on je přece nemluvně a nic neříká.
------------
Pán byl pozván na svatbu, a když došlo víno, měl soucit s tím, jak se oni stydí.
------------
Ten, který hřích neučinil, nestyděl se být považován za hříšníka; my chceme být hríšníky, a nechceme za ně být považováni.
------------
Ať je tedy tvá víra jako hořčicné semeno, které čím více je drceno, tím více voní, totiž čím více tě tvůj Bůh zdánlivě přehlíží a odhaní, s tím větší důverou doufej, že dosáhneš toho, oč žádáš.

03.03.2021

Komentár pochádza od môjho manžela po prečítaní oboch dielov, nič lepšie by som však nenapísala...
Emanuel Rádl je vyštudovaný biológ (bol docentom zoológie) a na filozofiu presedlal neskôr. Možno aj vďaka tomu "hovorí rečou môjho kmeňa". Vysvetľuje veci zrozumiteľne. Dokáže sa prehrýzť náročnými a občas zahmlievajúcimi pojmami, ktoré páni filozofi používajú a vyložiť, o čo ktorému filozofovi išlo. V predhovore tvrdí, že sa to snaží robiť tak, aby to pochopila aj jeho mamka - predavačka.
Svoje Dejiny filozofie napísal v roku 1933. Bol to masarykovec a jeho Dejiny sú trochu starosvetské. Prekvapivo je to plus. Na jednu stranu je možné mať od jeho práce istý odstup. Je možné posúdiť, u ktorých vecí odhadol správne, kam sa vývoj uberie a u ktorých sa mýlil. Na druhú stranu je osviežujúce, že jeho práca má istý odstup od našej doby. Nebojí sa kriticky uvažovať o veciach, ktoré dnes považujeme za dogmy.
Rádlovi sa rozhodne nedá vytknúť, že "nie je ani studený, ani horúci". Nepodáva suché fakty, ale zaujíma k ním stanovisko. Vďaka tomu sa s ním dá skvelo pohádať. (Napríklad ako exkatolík občas pripisuje katolíkom aj veci, za ktoré nemôžu.) Ale tým, že nepodáva iba výklad dobovej filozofie, ale rozlišuje, čo je vo filozofii dobré a čo je deštruktívne, robí presne to, kvôli čomu sa filozofia má robiť. V mnohých situáciách triafa veľmi presne. Napríklad vie dobre vysvetliť, kam vedie marxizmus, nemecký nacizmus či taliansky fašizmus spolu s detailami ohľadom toho, odkiaľ tieto smery čerpali nápady. V jeho dobe rozhodne nebolo priveľa ľudí, ktorí by vedeli vo všetkých troch prípadoch odhadnúť, popísať a vysvetliť zlo, ktoré tieto smery skrývajú. To, že sa Rádl neuspokojil iba s popisom náuk, ale zaujíma postoj, mu preto slúži ku cti. To, že sa popri tom človek dozvie, v čom bol uletený Schopenhauer, že Goethe bol síce slávny filozof, ale vedecký diletant a že Abélard bol hňup (nuž...), je bonus.
O niektorých veciach, o ktorých dnes vieme, Rádl vedieť nemohol. V čase, keď dielo písal, ešte nikto netušil o veľkom tresku, o tom, ako fungujú chromozómy, o kybernetike a virtuálnom priestore, kvantová fyzika bola tiež iba v plienkach. Celkom by som sa potešil, keby niekto dokázal napísať podobnú vec, ako sú Rádlove Dějiny filosofie, dnes.

1 28.02.2021

Sv. Tomáš v tomto dielku obhajuje, to čo je mu najdrahšie - jeho vlastný rehoľný stav. A je vidieť, že v tom má srdce. Polemika je to zdrvujúca - nie použitými slovami, ale nepriestreľnosťou argumentov. Niežeby to bolo jednoduché čítanie, ale pri troche trpezlivosti je to proste čistá radosť. Priezračné. Kryštáľové. Žiadna hmla, žiadna snaha ohúriť, ani unikanie pred ťažkým do filozofického ospravedlňovania (sa). Iba poctivosť, priamosť. Akoby sľúbil, že bude hovoriť pravdu a len pravdu a nič iné ako pravdu. Dokonalé. (a to nielen tým, že dokonalosť je téma.)
--------------------
Ukážka:
"Proti těm, co.. namítají.., že skutek vykonaný ze slibu jest méně dobrovolný..
Za druhé připusťme, že skutek, který někdo koná ze slibu nebo poslušnosti, jednoduše vzatý jest nedobrovolný; přece ježto jej koná z nezbytnosti slibu nebo poslušnosti, které nechce porušiti, také chvalněji jedná, když tak činí, a s větší zásluhou, než kdyby to konal z ochotné vůle bez slibu. Byť totiž neměl ochotnou vůli vykonati to, třebas postiti se, přece má ochotnou vůli splniti slib nebo poslechnouti, což je mnohem chvalnější a záslužnější než postiti se, pročež více zasluhuje, než ten, který se postí ze své vůle."

28.02.2021

Inšpirujúce. Hahn je vskutku výborne biblicky podkutý.
Uvediem ako príklad pár jeho poznámok k učeniu o zásluhách, ktoré boli pre mňa nové a nečakané:
"Job, ktorý ani nebol Izraelita. No bol spravodlivý muž. A vedel, že môže použiť zásluhy svojho života a svojich obiet pre dobro svojich synov s dcér: "Včasráno vstal a prinášal za každého zápalné obety, lebo hovorieval: Aby azda nezhrešili moji synovia, ale aby velebili Boha vo svojich srdciach (Job 1,5)"
-----------
"Rabin Nahum Sama, inšpirovaný starovekými rabínmi, vo svojom komentári ku Genezis napísal: "Boh zachránil Lota pred pohromou vďaka Abrahámovym zásluhám. Toto učenie o zásluhách je častou témou Biblie: spravodlivosť vyvolených skrze svoju ochrannú moc zachráni jednotlivcov, ba aj celé skupiny."

19.02.2021

Nečakane svieže dielko. Čakala som niečo oveľa menej čitateľné a príťažlivé pri tom názve. Bavila ma systematickosť, bavil ma zápal aj dobré vysvetľovanie. A bolo to aj prekvapivo praktické.
Ukážky - "Kto kedy dostal väčšie svetlo než svatý Pavol, ktorý sa dostal do tretieho neba alebo Mojžiš, ktorý sa z tváre do tváre rozprával s Bohom? Ale aj svätý Pavol šiel do Jeruzalema, aby hovoril s apoštolmi o Evanjeliu, ktoré dostal od samotného Krista a Mojžiš sa nezdráhal prijať radu od svojho svokra Jetra, ktory bol pohanom. (Ex 18)".
---------------
"Ten, kto sa príliš stará o svoj odev, je otrokom mienok ľudí, lebo by oblečeniu nevenoval toľkú pozornosť, keby si myslel, ze ho nebudú pozorovať."
---------------
"Môžete očakávať, že nájdete to, čo Šalamún nemohol dosiahnuť? Žijete v tom istom svete a vaše zdroje štastia nie sú určite lepšie než jeho zdroje. Neustále hľadal potešenie, ale nenašiel v ňom štastie, ale skôr príležitosť na pád. Boh mohol dovoliť, aby Šalamún pil z fontány rozkoší do takej miery, aby nás naučil, aké sú bezcenné, a aby nás ušetril pred podobným nešťastím."
---------------
"Vášeň strachu je najsilnejsia. Zveličuje maličkosti a sprítomňuje zlo, ktoré sme spáchali v minulosti."

18.02.2021

Úryvok o Dominikovi - "Když se takto těšil z objetí se sličnou Rachel, Lia to nemohla snésti, začala naň naléhati, dokud k ní nevešel, nezplodil s ní mnoho děti a neohlušil v ní tak pocit její hanby pro krhavé oči."
Vysvetenie -BI. Jordán přirovnal Jakoba k sv. Dominiku. Sličná Rachel tu značí dosavadní skrytý světcův život v řeholní kapitule, Lia představuje jeho pozdější požehnanou činnost kazatelskou, jíž získal či zplodil Církvi a Bohu velký počet hříšníků."
Ja týchto stredovekých kazateľov proste žeriem. Aký duch je schopný vymyslieť takéto biblické prirovnanie!

1 17.02.2021

Útla knižka, ktorá sa dá ako videolekcie nájsť aj na youtube. Človek by povedal, že o tejto téme buď už vie dosť (kresťania/židia) alebo vedieť až tak nepotrebuje (ateisti?). Knižka je ale kupodivu užitočná pre obe kategórie. A videla som skutočne ako ju v mojom okolí obe kategórie ocenili, čo je jedna z najvyšších možných pochvál vôbec.

2 16.02.2021

Originálne. Ťažko inak krátko zhrnúť túto zbierku esejí.
Jej názov vychádza z myšlienky, že Poľsko (a podobne hádam aj Čechy a Slovensko) musí mať odvahu nájsť si vlastnú, neokopírovanú verziu svojej budúcnosti v Európe, lebo: "Polsko nezapadá ani do legendy osvícenectvi s jeho příběhem o triumfech nové doby, která drží na uzdě divoké iracionalní živly Východu, ani do druhé legendy ve slovansko-byzantské podobě, která bojuje s pýchou a zkažeností západního světa a jejiž trvání v souladu s proroctvím sv. Pavla zadržuje nástup posledních časů. (2 Sol 7-8).
A táto originálna myšlienka v knihe nie je sama:
"Odpor k národní martyrologii se mi jeví jako odvracená strana mlčení, jaké se rozhostilo, jakmile padla otázka..: Za co je liberál ochoten položit život?...Upřimná odpověď na otázku zní: "Za nic." A odpověď na otázku: "Co se s tím dá dělat?" je - tvářit se, že problém neexistuje. ... A když otázku vyhrotíme na úroveň paradoxu: můžeme být společností schopnou platit daně, budeme-li pohrdat hrdiny, kteří byli ochotni za svou vlast zemřít?"
----------
"Zatimco základem šílených myšlenek 20. století byla zešílivší společnost, vycházeji ty současné z egoismu. Jako dobrý přiklad mohou posloužit eugenické praktiky. Kdysi vzkvétaly ve jménu dokonalé rasy, dnes jsou zastávany ve jménu nekomplikovaného života jednotlivců."
----------
"Ve srovnaní s tím, co od svých svěřenců vyžaduje průmerný instruktor v posilovně, jsou takoví kartuziáni úplní hedonici!"

1 15.02.2021

Občas je to náročné, občas trochu opakujúce sa (ako prednášky na tú istú tému) - oboje už tak s prednáškami býva. Jedna z najlepších vecí, ktorú som si z knihy odniesla do praxe bola "teze o důležitosti rozbití sekundárních kruhových mechanismů.... psychoterapie jako prolomení takzvaných „feedback mechanisms” (mechanismů zpětné vazby).
Abychom přetrhli všechny tyto neblahé kruhy, o nichž byla řeč, jako první věc je nutno vzít vítr z plachet očekávací úzkosti, z níž záporné stavy vyplývají. Právě to je úkol, který má obstarat paradoxní intence...Ta může být definována jako postup, v jehož rámci se pacientům dodává odvaha, aby dělali nebo si přáli dělat právě ty věci, jichž se bojí – dokonce s vyplazeným jazykem. Skutečně, „integrálním prvkem paradoxní intence je osvobozující vyvolávání humoru”.
Musím povedať, že to funguje - stačí mi povedať si s vyplazeným jazykom: "zajtra to celé totálne pokazím" a tak nejak si pripadám ako človek, čo sa trápi hlúposťami :-)

1 14.02.2021

Kto má rád Chestertona, toto si užije. Má to troška dlhší rozbeh, kým sa Chesterton prekúše cez všetky mytológie, ale potom to už nezadržiteľne beži k triumfálnemu záveru, kde všetko zapadá do seba ako v skladačke.
Ospravedlňujem sa za tentokrát dlhšie ukážky, ale nejak mi to nedá:
"Rychlost, s níž se rozběhli misionáři z Irska vypadala úplně jako útok mladíků na starý svět, ba i na církev, která jevila známky stáří. Někteří zemřeli mučednickou smrtí na cornwallském pobřeží, a vedoucí autorita na cornwallské pamětihodnosti mi pověděla, že naprosto nevěří, že by je usmrtili pohané, ale (jak se jaksi veseleji vyjádřil) „poněkud nedbalí křesťané“."
---------------
Budha a Kristus - "Jejich poselství se totiž v základu liší. Kristus řekl: „Hledejte nejprve království a vše ostatní vám bude přidáno. “Buddha řekl: „Hledejte nejprve království a pak už nic dalšího potřebovat nebudete.“
---------------
Kdyby svět chtěl to, co se označuje za nekontroversní aspekt křesťanství, pak by asi vybral vánoce. A přece je to spojeno s aspektem považovaným za kontroversní (nikdy v žádné fázi svých názorů jsem nedokázal pochopit proč), totiž s úctou skládanou Panně Marii. Když jsem byl ještě kluk, měla puritánštější generace připomínky a námitky k soše Madony s dítětem na našem farním kostele. Po velkém sporu bylo dosaženo kompromisu, který spočíval v tom, že se odstranilo Dítě. Člověk by skoro řekl, že to byl výsledek ještě více pokažený mariolatrií (modloslužebným uctíváním Panny Marie z pohledu protestantské theologie pozn. překl.), leda by snad sama matka zbavená takové zbraně byla považována za méně nebezpečnou. Ta praktická potíž je ale též podobenstvím. Nemůžete osekat sochu matky kolem dokola od novorozeného dítěte, Nemůžete novorozence jen tak zavěsit do vzduchu, vlastně ve skutečnosti vůbec nemůžete mít sochu novorozeného dítěte. Podobně nemůže zavěsit do prázdna ideu novorozeného dítěte nebo o něm přemýšlet bez pomyšlení na jeho matku. Nemůžete navštívit dítě, aniž byste navštívili jeho matku, v běžném lidském životě se k dítěti nemůže přiblížit jinak, než skrze jeho matku. Pokud v tomhle ohledu máme vůbec o Kristu přemýšlet, pak další ideje následují právě tak, jak následovaly v dějinách. Buď musíme vynechat Krista z Vánoc, nebo Vánoce z Krista, nebo musíme připustit, i kdyby jen tak, jak to připouštíme na starém obrázku, že ony svaté hlavy mají k sobě příliš blízko, než aby se jejich svatozáře nemísily a nekřížily.

2 13.02.2021