Veve11111 komentáře u knih
Podobne ako v prvej časti, aj v tejto ma viac bavili pasáže z minulosti. Tie z prítomnosti mi prišli dosť naivné a tak detinsky napísané. Obe knihy ako jeden celok, však podľa môjho názoru, nie sú na slovenské pomery zlým dielom, aj napriek tomu, že príbeh pôsobí celkom naivne a miestami až absurdne.
Kniha ma zaujala a bavila este viac ako predošlá, ktorú som od autora čítala.
Naozaj netradičným spôsobom napísaná motivačná kniha. Je dosť "ťažká" a pri jej čítaní sa treba sústrediť. Určite nejde o žiadnu oddychovku, ale za mňa to nie je nepodarené dielo, ako tu odznelo v komentároch nižšie.
Aj napriek mojim predsudkom voči knihám, ktoré sú napísané slovenskými autormi, sa mi kniha celkom pozdávala. Bola taká zvláštna, miestami až trochu psycho. Ale v konečnom dôsledku fajn, hlavne sa čítala dobre a rýchlo.
Zo začiatku som sa do nej musela dostať, ale to možno bolo spôsobené tým, že som ju začala čítať v čase, keď som na to nemala veľa času. Nakoniec sa to však podarilo a už to šlo. Musím však upozorniť na veľmi silný a emotívny záver.
Kniha taká dosť zmätočná. Rieši sa tam veľa vecí, ale povedala by som, že ani jedna nie poriadne. Aj koncentráky, aj pád berlínskeho múru, aj umierajúci otec, aj psycho problémy v manželstve, do toho ešte šmrncnutý príbeh vedľajšej postavy a vznikne z toho pekný guľášik. Kniha nebola úplné zlá, napísaná bola celkom fajn, len bola zmätočná.
Motivačná kniha, ktorá bola stručná, jasná, poučná. S mnohými motivačnými knihami mám ten problém, že sú veľmi zdĺhavé, na každej druhej strane čítam o tom istom. Táto taká nebola. Takže ak niekto potrebuje nejakú motiváciu, ale nechce sa mu púšťať do zdĺhavých nudných kníh, tak táto by mohla byť dobrá voľba.
Táto kniha spôsobila, že sa Kelly Rimmer stala jedným z mojich najobľúbenejších autorov. V poslednej dobe som prečítala veľa jej kníh a všetky boli skvelé, ale táto? Toto bola proste sila. Veľmi silná kniha, ktorá chytí za srdce. Odporúčam všetkými dvadsiatimi ;)
Kniha ma moc nebavila. V podstate ma nudila. Páčil sa mi záver.
Kniha bola fajn, ale ja osobne som sa nejak do nej nevedela dostať.
(SPOILER) Na túto knihu mám v podstate viacero rozdielnych názorov. Môj prvý pocit po jej dočítaní bol - no KONEČNE!!! To však neznamená, že považujem knihu za úplne zlú. Knihám od slovenských autoriek sa snažím vyhýbať, lebo (až na malé výnimky) mi neprídu veľmi kvalitné. Táto je tiež akousi výnimkou, aj keď takou inou. Kniha sama o sebe je proste iná. Pustila som sa do nej hlavne vďaka skvelo znejúcej anotácii, námet je podľa mňa super. Štýl písania tiež nebol úplne najnešťastnejší, aj keď niektoré použité slová ma sem tam vytočili, ale na iné "slovenské skvosty", ktoré sa štýlom písania podobali skôr na školskú úlohu, ktoré som niekedy čitala, sa to nechytalo. Kniha sa celkom dobre čítala. ALE! Jej asi najväčší problém podľa mňa bol asi v tom, že bola proste NEKONEČNÁ, veľmi rozťahaná, s kopou nepodstatných odbočiek, veľkým množstvom zbytočných postáv, zvratov atď...Riešila sa tam nevera, ok v poriadku, stáva sa. Ale v každej jednej rodine v dome? Veď tam každá postava bola neverná s každým. Nevadí mi čítať o nevere (len o nej čítať, inak neveru samozrejme odsudzujem) , ale to čo bolo v tejto knihe to bolo proste prehnané. Tam sa človek mal problém zorientovať nie len v postavách, kto je kto, ale aj v tom, kto koho a s kým vlastne podvádza. Bolo to prehnané a zbytočné. Ďalej mi vadili mená postáv. Niektoré priezviská boli doslova smiešne. Tak, ako niektoré postavy v knihe, sa proste nikto na svete nemôže volať. Toto mi tam doslova vadilo. A záver a odhalenie vraha? Akože tí, čo to čítali a sa nad tým zamyslia, reálne odpovedzte si na otázku - O čom bolo vlastne celé to vyšetrovanie? Na čo tam tí policajti vôbec vystupovali, čo vyšetrovali? Keďže sa všetko vyriešilo tak akosi samo. (SPOLIER)! - V knihe boli dokopy 3 vraždy a 1 samovražda. Vrah, ktorý spáchal poslednú vraždu ostal na mieste činu a v podstate sa hneď priznal. Zabil vraha, ktorý spáchal druhú vraždu v poradí, ten sa priznal svojmu vrahovi, ktorí ho už predtým odhalil. No a prvú, najpodstatnejšiu, vraždu spáchala osoba, ktorá na konci spáchala samovraždu a tak bola odhalená, lebo sa priznala vo svojom denníku. Policajti tam boli proste doslova nanič. Všetko by sa vyriešilo, aj keby tam žiadne vyšetrovanie neprebiehalo. A samostní policajti? Úplní neprofesionáli. Nie len jeden sa tam zblížil s podozrivou/svedkyňou. Tieto fakty ma zarazili ešte viac po prečítaní Poďakovania, v ktorom autorka hovorí o tom, že jej otec je bývalý policajt a poskytol jej nejaké konzultácie. Čakala by som, že v takom prípade bude v knihe vyzdvihnutá práca vyšetrovateľov , no prišlo mi to skôr naopak.
Nechcem knihu úplne haniť, platí to čo som povedala, nie je úplne zlá. Povedala by som, že bol tam veľký potenciál, ktorý autorka nie úplne dobre zvládla využiť a celé to nakoniec úplne zbytočne prekombinovala.
Taká príjemná oddychovka, len nejaká väčšiu, hlbšiu pointu som tam nenašla.
(SPOILER) Nerada píšem kritiku, zlé recenzie a podobne, ale tuto musím vyjadriť svoj názor. Táto kniha bola pre mňa o ničom a to doslova. Ja vlastne ani neviem o čom som čítala. Pripadalo mi to, ako keby autorka silou mocou chcela niečo napísať, ale nemala žiaden nápad, nič , tak len posplietala nejaké vety dokopy a bum - máme z toho knihu. Časté nelogické súvislosti, nereálne veci, nepochopiteľné správanie postáv... V prvej polovici mi dosť vadili aj návraty postáv do minulosti v podobe spomienok - pekné, ok, ale zbytočne rozpísané na 3 - 4 stránky a s príbehom to absolútne nesúviselo, skôr to malo za úlohu len umelo natiahnuť metráž knihy. Čítať prvú polovicu knihy mi doslova vadilo. Dvaja ľudia, ktorí sa náhodou stretnú, tvária sa, aké majú obrovské problémy v živote, pri tom to tak vôbec nie je, to asi len autorka chcela vyrobiť drámu v živote oboch postáv, ale nechcela použiť nič naozaj drsné, strávia spolu jeden víkend plný nereálností, trápností , chodia spolu navštevovať nejakých zvláštnych ľudí, ani neviem prečo a tam riešia ani neviem čo. Potom sa rozlúčia a ďalej žijú svoje životy, aby sa na úplne poslednej stránke knihy zas stretli a ... a nič. Nestane sa nič. Záver žiadny.
Pri tejto knihe som si potvrdila, prečo som prestala čítať lacné knihy od slovenských autoriek - štýl písma, reč, slová ... všetko mi to pripadá ako pokus o napísane školskej úlohy. Naozaj, keď človek začne čítať lacnú slovenskú knihy po dočítaní nejakej dobrej zahraničnej (v mojom prípade dokonca po excelentnom škandinávskom krimi) , nestačí sa čudovať, ako zle môžu byť niektoré knihy napísané.