Mimir diskuze u autorů

November, taký, akých bolo už mnoho. Tento je však niečím výnimočný, a nemyslím tým ten vírus, ktorý sa tak násilne votrel do našej prítomnosti a vehementne odmieta predstavu zajtrajškov bez neho. Pripomíname si totiž niečo, lepšie povedané niekoho - kto by obišiel popri nás nepovšimnutý. Narodil sa v roku 1821 a najlepšie ho predstavím úvodom, ktorý napísala prekladateľka Marta Baránková k jeho Zozbieraným spisom:
"Na západe bol Dostojevskij bestsellerom prv, než to slovo prišlo do módy. Je pravda pravdúca, že Tolstoj a Dostojevskij sú dvaja najväčší géniovia, ktorí silou svojho talentu ohromili svet, obrátili na Rusko pozornosť celej udivenej Európy a postavili sa do radu veľkých ľudí, ak sú Shakespeare, Dante, Cervantes, Rousseau a Goethe".
Prečo je dnes Dostojevskij so svojou schopnosťou vycítiť nadčasové problémy spoločnosti v osudoch, zážitkoch, príhodách opäť tak aktuálny? Nie je a nechce to byť len tým, že si pripomíname 200sté výročie jeho narodenia. So svojou hlbinnou znalosťou ľudskej psychiky vedel sa vžiť do duševných stavov človeka i človiečika - zasiahol to dobré a čisté, čo žije - možno na zostupe či na vzostupe - v každom z nás. Vraví sa, že k veľkosti svojich "krížov" dostávame aj tie správne silné ramená, aký bol však kríž ruského velikána?
Moskva, nemocnica pre chudobných - Marija Fiodorovna práve porodila syna Fiodora Michajloviča, ktorý sa narodil ako druhý z ôsmich detí. Otec, lekár, ktorý pôsobí v tej istej nemocnici, si hrdo obzerá malinkého Fiodora. Má ešte len šestnásť, keď mu umiera matka. Otec rozhoduje o Fiodorovej budúcnosti a vysiela ho na vojenské učilište v Petrohrade. Vojenská veda nie je však to, čo ho zaujíma. Mladý kadet číta francúzsky aj nemecky: Hoffmana, Balzaca, Huga, Homéra, Shakespeara. Necelé dva roky po matke, stojí mladý Fiodor nad hrobom otca, ktorého pochoval po tom, ako ho zavraždili jeho vlastní poddaní pre krutosť s ktorou s nimi zaobchádzal. Smrť otca bola o to tragickejšia, pretože Andrejevič Dostojevskij si úporne na vlastný statok s nevoľníkmi šporil. Pomsta sluhov namierená na pána, stáva sa osudnom bodkou jeho celoživotného úsilia. Fiodor pri tejto udalosti dostáva prvý epileptický záchvat. Úspešne ukončuje učilište a je pridelený ako poručík do inžinierskeho oddelenia. Po roku opúšťa vojenskú službu aby vybojoval zápas s biedou, ktorá ho ako literáta bude sprevádzať až do smrti. Prichádzajú prvé úspešné diela: Chudobní ľudia, Dvojník a Biele noci a nedokončená Netočka Nezvanová. Za účasť v skupine Petrašovského, ktorá sa nadchýnala ideami francúzskych utopistov, za presadzovanie myšlienok o zrušení nevoľníctva, za snahu založiť ilegálnu tlačiareň je Dostojevskij odsúdený na trest smrti. Až na popravisku 22. decembra 1849 odsúdencom oznámia, keď už so zaviazanými očami čakajú na salvu smrti, že im cár udelil milosť - nútené práce na Sibíri. Presne na Štedrý deň dostáva na ruky i nohy okovy -"mali okolo desať funtov (4 kg)." Po štyroch rokoch väzenia v Omsku presunú Dostojevského k 7. sibírskemu pešiemu pluku. Tu spoznáva Mariju Isajevovu, s ktorou vykročí do nešťastného manželstva. Vyženený syn mu spôsobuje veľké finančné dlhy. V roku 1859 Cár Dostojevského omilosťuje. Vracia sa do Petrohradu a vzniká Obec Stepančíkovo, Ponížení a urazení, Zápisky z mŕtveho domu - ktoré vysoko ohodnotil Lev Tolstoj. Neskôr odchádza na zahraničnú cestu, kde spolu so západnými mravmi spoznáva ruletu a prepadá hráčskej vášni, ktorá ho trýzni desať rokov. V roku 1864 mu umiera manželka a brat. Fiodor upadá do marazmu a melanchólie - vznikajú Zápisky z podzemia. Chuť žiť opäť nachádza vďaka časopisu Russkij, ktorý požaduje dva romány - zrodí sa Hráč a Zločin a trest - pri písaní spoznáva stenografku Annu Snitkinovú, ktorú si vo veku štyridsiatich štyroch rokov ako dvadsať ročnú berie za manželku. Manželia odchádzajú do zahraničia a postupne sa im narodia štyri deti - Soňa (zomiera po troch mesiacoch) - k tomu Dostojevskij napísal: "...nemôžem zabudnúť na to drobučké stvorenie, pre ktoré by som neváhal podstúpiť muky na kríži, len aby bolo žilo." Epileptické záchvaty prichádzajú už každý týždeň a tiež strata pamäti, napriek tomu vzniká vrcholný Idiot s ideálom kladného človeka - "človek prostý ako holubica - jeho sila je v pokore a pri všetkej dobrote je smiešny - taký je Lev Myškin." O rok sa narodí manželom druhé dieťa - dcéra Ľubov - Dostojevskij píše priateľovi: "Ach prečo nie ste ženatý, drahý Nikolajevič, a nemáte deti? Prisahám Vám, že v tom sú tri štvrtiny životného šťastia!" Návrat do Ruska, kde sa narodí tretie dieťa - syn Fiodor. Už slávny spisovateľ dokončuje román Diablom posadnutí, ktorého dilema znie: veriť či neveriť? Dostojevskovcom sa narodí štvrté dieťa, syn Aľoša - ktorý ako trojročný zomiera. Začína písať Bratov Karamazovcov, hlboko odhodlaný smrťou syna vykresliť ľudský ideál, ktorý obrodí ľudstvo - lepšie pokolenie, sväté ako Aľoša! 8. júna pri príležitosti odhalenia Puškinovho pomníka zakončuje svoju reč slovami: "POKOR SA SPÚPNÝ ČLOVEČE!" O pol desiatej večer 28. januára ako päťdesiatdeväťročný zomiera.

S pánom profesorom som mal tú česť nie len prostredníctvom kníh, ale aj osobne v dlhom rozhovore. Úprimne Vám drahý Český národ takúto osobnosť závidím.