Zabudnutý príbeh
Ján Spišiak
https://www.databazeknih.cz/img/books/48_/487018/bmid_zabudnuty-pribeh-Avp-487018.png
4
2
2
Malý Samko sa jedného pekného podvečera stráveného pri neďalekom lese zoznámi s dievčatkom menom Elsa a od prvej chvíle vie, že sa z nich stanú kamaráti. Trávia spolu každý deň a sú si čoraz bližší, až nastane chvíľa, kedy musí Elsa odísť. Samko sa rozhodne svoju kamarátku hľadať, nech by musel ísť kamkoľvek, ale má to jeden háčik – Elsu spoznal ako „ducha“. Na jeho ceste mu pomáha otcovský priateľ, chápavý starý pán Iks. Niekto však chce Samkovmu opätovnému stretnutiu s Elsou za každú cenu zabrániť. A tak začína Samkovo nevšedné putovanie časom aj rôznymi dobami, kedy bude musieť na vlastnej koži spoznávať nielen súboj dobra a zla, ale aj sám seba.... celý text
Přidat komentář
Najvýstižnejšia kategória tejto knihy je- rozprávka pre dospelých.
Hlavným aktérom príbehu je Samko z Banskej Bystrice. Miluje knihy, svoju maminu, dospeláka kamaráta pána Iksa a s rovesníkmi si veľmi nerozumie. Úvod bol celkom fajn a ja som tak rozmýšľala- o čom bude celá kniha?! No potom to prišlo- Samko putoval z krajiny do krajiny kde bol viditeľný iba pre niektoré postavy, čo bolo pre mňa celkom zvláštne. Nechápala som prečo tomu tak bolo, no záverečnou časťou knihy som sa k tomu dopracovala (aj keď mi to mohlo dopnúť popri čítaní)... Neuvedomila som si to práve preto, že ma nejak nelákalo vedieť, čo sa bude diať s postavami v knihe, nebažila som po poznaní ich osudu. Autor má veľkú fantáziu, úžasný dar reči, používa krásne metafory a myšlienky, no boj dobra so zlom v tomto prevedení vôbec nebol mojou šálkou kávy. Čo je pre mňa ako literárneho hulváta najhoršie, nepochopila som, prečo Namočený-do-smoly a pán Mínus s manželkou toľko bojovali práve proti Samkovi(len preto, že bol dobrý človek?,preto, že jeho dobrota vždy zvíťazila?neviem). V každom prípade,budem veľmi rada ak si knihu prečítate a rovnako aj iné recenzie, pretože kniha má čo ponúknuť širokému záberu čitateľov.
Zabudnutý príbeh je kniha, ktorá mi vzdialene pripomína príbeh Malého princa. Žánrovo sa jedná o filozofickú rozprávku pre dospelých. Je vidieť, že autor si dal pri písaní záležať a do príbehu vložil kus seba. Obsahuje veľké množstvo krásnych myšlienok a úvah na hlbšie zamyslenie. Autor nastavuje zrkadlo dnešnej spoločnosti a preto mi z príbehu bolo miestami dosť smutno. Dynamika príbehu alebo skôr príbehov, pretože každá kapitola by sa dala považovať za samostatnú poviedku a tie dohromady tvoria celok, je pomalá. Tu sa dostávam k podľa mňa jedinému zásadnému problému, ktorý s knihou mám. Kapitoly dlhé niekedy viac ako 50 strán sú pre mňa príliš. Viem, že je to veľmi subjektívne, ale myslím, že žiadny čitateľ nekončí čítanie rád uprostred kapitoly. Je veľký rozdiel prečítať 50 strán na jeden záťah v nejakej youngadultovke (kde by som to tiež vytkol) a prečítať to isté v knihe tohto typu. Čo sa týka postáv, boli buď dobré alebo zlé, nič medzi, ale vzhľadom na žáner, je to úplne v poriadku. Zabudnutý príbeh, by som zhrnul ako bezpochyby pozoruhodnú knihu, ktorá sa v slovenskej literatúre nemá obdobu, ale určenú skôr pre pokročilejšieho, náročnejšieho čitateľa.
Štítky knihy
přátelství duchové a přízraky pohádky pro dospělé
Zabudnutý príbeh
Po Stíhačoch som sa na ďalšiu knižku od Janka Spišiaka veľmi tešila, keďže to bol jeden z tých oddychovejších príbehov plný nevtieravého a inteligentného humoru, ktorý spôsoboval, že som sa miestami naozaj nahlas smiala.
Pri ponuke tejto knižky som bola varovaná, že nemám byť prekvapená jej diametrálnou odlišnosťou od tej vyššie spomenutej. A ja som sa do nej skrátka rozhodla ísť s tým, že aspoň zistím, ako sa autor dokáže popasovať s rôznymi žánrami.
Priznám sa, príbeh sa mi už od samého začiatku čítal veľmi pomaly a fakt, že je celý rozdelený iba na sedem dlhočizných kapitol tomu tiež veľmi nenapomáhal, dokonca som sa toho aj trošku zľakla. Netrvalo to však dlho, na ich dĺžku som si zvykla a naozaj ma veľmi prekvapilo, ako bravúrne bol celý dej vymyslený, poprepletaný rôznymi múdrami a ponaučeniami, ktoré čitateľa prinútia na chvíľku sa zamyslieť, ale i jemným, nevtieravým humorom, ktorý vyčarí na tvári úsmev.
Malý Samko, so svojou detskou naivnosťou, zbožňovaním kníh a predstavivosťou, si ma však získal od prvej stránky a celé jeho putovanie a postupný vývoj, zasadené do rôznych historických období, ma veľmi bavilo. A koniec? Nuž, ten som veru dojatím oplakala.
Chcem ešte takto na záver pochváliť Janka, ako skvelo sa s týmto celým príbehom popasoval. Bolo to krásne, nezvyčajné, no mne sa to páčilo a verím, že sa to bude páčiť i dalším a dalším čitateľom. Že sa tento Zabudnutý príbeh nestane zabudnutým. To by bola večná škoda.