Vráti sa niekto iný
Dušan Kužel
https://www.databazeknih.cz/img/books/34_/345112/vrati-sa-niekto-iny-rPl-345112.jpg
4
4
3
Debutová zbierka poviedok. Autor za ňu získal Cenu Ivana Kraska za najlepšiu prvotinu. Vyšla vo vydavateľstve Smena ako 6. zväzok edície Mladá tvorba. Milan Hamada ju priradil k najvýznamnejším debutom 60. rokov. K Šikulovej zbierke poviedok Možno si postavím bungalow (1964), Slobodovmu románu Narcis (1965) a Vilikovského Citovej výchove v marci (1965).... celý text
Přidat komentář
Nálada tejto zbierky sa dá dobre vyjadriť pomocou obrazu z poslednej poviedky. Je ako kvapky stekajúce po oknách vzdiaľujúceho sa autobusu.
Svet sa od vydania zbierky trochu zmenil, ale pocity pri odchodoch z rodného domu, spomienky, lúčenia, prekračovanie prahu dospelosti, rúcanie detských iluzií, to všetko zostáva.
Takýmito, teda často neveľmi veselými motívmi sa poviedky zaoberajú a podobné myšlienky tým pádom aj vyvolávajú u čitateľa. Nútia zastaviť sa, spomínať, sumarizovať.
Hĺbavé, azda pochmúrnejšie, no dobré čítanie. Slovenský socialistický (nie ideovo, ale dobovo) realizmus ak chcete.
Kužel obratne a suverénne nadväzuje na to najlepšie zo slovenskej prózy od kritického realizmu, cez modernu (najmä na raného Mila Urbana) a avantgardu až po talentovaných rovesníkov. Pomer analýzy, lyrických prvkov, detského aspektu, melanchólie a humoru odhadol veľmi presne; radosť čítať. Opakujúce sa motívy – prvá láska, školské zážitky, brigády, rojčenie, cesty vlakom, kamarátstva – autor rozvíja a varíruje invenčne, každá poviedka akoby bola pohľadom z iného uhla.
Štítky knihy
Část díla
Autorovy další knížky
| 1969 |  Mimoběžky |
| 1964 | Vráti sa niekto iný |
| 1991 |  Lampa |
| 2003 | Dielo I |
| 1969 | Útek z neba |
O existencii tejto knihy som sa dozvedela náhodou, čitateľská intuícia mi však napovedala a googlenie ma utvrdilo, že to pre mňa bude v danom životnom i čitateľskom období fajn zážitok. Rozpisovať sa o tejto knihe bližšie by bolo nadprácou, keďže ju skvelo vystihol (a po desaťročiach slovenskému čitateľovi opätovne odprezentoval) Viktor Suchý v článku Odchody a návraty tichých chlapcov; za mňa len toľko, že originálnejšiu a vtipnejšiu charakteristiku autora na záložke som ešte nečítala (a niečo mi vraví, že už ani neprečítam) a že hoci manéž ľudských (špeciálne mladíckych) osudov z jednotlivých poviedok mi už po pár dňoch vyfučala v svojich konkrétnostiach z hlavy (no vážne, všetky postavy sú, akoby ich jedna mater mala), odnášam si z tejto poviedkovej zbierky pocit, že Dušan Kužel si nezaslúžil stať sa prakticky nepoznaným.