Spomienky na Solferino

Spomienky na Solferino je jedna z prvých kníh, ktorá reprezentuje dnes takú obľúbenú literatúru faktu. Dielo zakladateľa Červeného kríža Henriho Dunanta, ktorý sa veľmi zaslúžil o víťazstvo humánneho vzťahu k človeku v neľudských podmienkach vojny a iného utrpenia, napĺňa čitateľa takou ľudskosťou, ktorá zaručuje, že vojna ako spôsob riešenia medzinárodných konfliktov bude celkom odstránená a dá miesto iným, ľudskejším činom. Spomienky na bitku pri Solferine, ktoré autor napísal pred vyše sto rokmi ako očitý svedok, sú veľkou obžalobou tých, čo nevedia riešiť politické spory mierovou cestou, rokovaním či dohodou. Henri Dunant chce ilustrovať tragédiu ľudstva zmietajúceho sa vo vojnovom besnení, v ktorom sa národy ničia strašnými prostriedkami, aby v krvavej hre ukazovali svoju moc, túžby, vášne, nenávisť i zlobu. Pred naším zrakom defilujú bojujúce vojská, trpiaci ranení i obetavý zdravotnícky personál, z ktorých sa každý iným spôsobom zúčastňuje na vlastnom sebazničení či skaze toho druhého. Stony ranených pri Solferine, ich rany, ich rozmliaždené mozgy, ich dokaličené telá, ich beznádejné, rúhavé a vojnu preklínajúce zomieranie budia v nás - tak ako vzbudili v H. Dunantovi - odhodlanie pomáhať všetkým trpiacim na svete, urobiť všetky kroky pre to, aby sa každý hrozivý spor medzi národmi riešil rokovaním a dohodou. Vojna je vec rodiaca sa v zlej vôli človeka, no sila spájajúca všetkých ľudí dobrej vôle môže vojnu prekaziť, predísť jej na ceste k šťastnému životu na zemi. Myšlienka Henriho Dunanta, zrodená v ohni frontových bojov, sa ujala a prináša svoje blahodarné ovocie. Vznikol Červený kríž ako medzinárodná celosvetová organizácia, boli podpísané ženevské dohody zabezpečujúce ochranu a pomoc raneným a trpiacim. Kniha, ktorú dostávate do rúk, má v každom človeku vzbudiť želanie byť lepším, spravodlivejším, aby sa solferinská tragédia už nikdy nemusela opakovať.... celý text