Kniha svetla
neznámý - neuveden , Alexandr J. Chiněvič
https://www.databazeknih.cz/img/books/30_/303053/bmid_kniha-svetla-TJJ-303053.jpg
2
6
2
Texty Knihy Svetla boli preložené z Karuny ešte v 18. storočí. Ako aj ostatné védické knihy, Romanovci ich stiahli z dosahu verejnosti, až nakoniec predpokladali, že nadobro. Staré texty povolil vydávať až Stalin – na ktorého navešali všetky svoje hriechy v štýle príslovia „zlodej kričí chyťte zlodeja!“ – ale krátko po jeho vražde všetko znovu stiahol a zakázal trockista Chruščov. Posledný človek bol v ZSSR odsúdený do väzenia za Starú Vieru ešte r. 1986. Dnes môžeme vidieť, že popokrati nasadzujú ten istý vektor zneužívania moci. Kniha Svetla obsahuje pôvodné Runové texty Charatií Svetla aj preklad do slovenčiny. Ďalej v knihe nájdete Slovo Múdrosti Volchva Velimudra – preklad zo staroslovienčiny – kapitoly o Svastike aj Bielovodí, pokračovanie Koľadovho Daru. Oproti ruskému originálu kniha obsahuje väčší počet tradičných svastičných ochranných symbolov – energogramov – ktoré sa v našej Kultúre používajú tisícročia – vďaka svojich ochranných vlastnostiam – ako výšivky na odev, ako ochrana budov, domáceho náradia a podobne. Sú to svojou podstatou rezonátory torzných polí, o ktorých už tiež vieme. Každý zo symbolov je vysvetlený, takže netreba viac tápať v tom, čo ktorý symbol znamená, na čo sa používa, či ako sa volá. Ako sa volali pred tisícročiami, tak sa volajú aj dnes. Neexistuje iba jeden správny ochranný symbol, pretože ako na stavbu nášho materiálneho obydlia potrebujeme celú škálu nástrojov, tak aj na ochranu nášho biopoľa potrebujeme podobnú kompletnú sadu ochranných energogramov. Niektoré sú pre mužov, iné pre ženy, ďalšie zase pre deti či tehotné ženy, zvieratá, budovy a podobne. Staré poznanie sa vracia. Je možné, že takéto informácie nepotešia tých, ktorí si myslia, že všetko si môžu povymýšľať ako chcú – vrátane kadejakých „slovanských symbolov“ – ale to nie sú ľudia našej Starej Kultúry, v lepšom prípade ide o naivných, nevedomých špekulantov. Kniha Svetla opisuje vznik a vývoj našej Galaxie, stavbu Vesmíru, klasifikuje rozmernosti jednotlivých Vesmírov na harmonickej Púti Duchovného vývoja – Svarge – paralelné Vesmíry, galaktické vojny a mnoho ďalšieho. Z pohľadu poznatkov dnešnej astronómie obsahuje aj opisy, ku ktorým sa oficiálna veda ešte nedostala, resp. sa nimi účelovo nezaoberá. Žijeme však na prahu veľkých zmien, a teda mnoho si budeme môcť overiť v blízkej budúcnosti aj sami.... celý text
Přidat komentář
Tento v ruštine 2. zväzok Slovansko-Árijských véd, vyšiel v slovenčine ako zväzok 3., keďže 5. zväzok predchádzal v slovenskom preklade všetky ostatné a je tu u nás uvádzaný ako zväzok 1 - vysvetľujúci. Toľko k samotnému radeniu zväzkov, ktoré je na prvý pohľad trochu neprehľadné.
Kniha svetla sa dá opäť rozdeliť do troch častí, ak nepočítam úvodné texty:
1. Chartie svetla sú tu uvádzané v runovom zápise aj v slovenskom preklade. Pojednáva sa tu o samotnom počiatku vesmíru, vzniku jednotlivých svetov, realít, bohov, človeka a prírody. Ako slovanská mytológia zaujímavé čítanie resp. dá sa to čítať aj ako alternatívny duchovno-náboženský text.
2. Slovo múdrosti Volchva Velimudra sú všeobecné odporúčania, čo a ako má robiť potomok Slovansko-Árijskej R.A.S.A.-y
3. V tejto časti je viacero článkov na rôzne témy ako sú Bielovodie, vznik a zánik Asgardu Irijského, návod na prepočet Kruholetu Čisloboha k dátumom reálne používaným nami dnes. Trochu kontroverznou môže byť pomerne rozsiahla téma o svastičnej slovanskej symbolike, v ktorej je dokazované, že tá nemá nič spoločné so svastikou NSDAP a niektorých ultra nacionálnych strán. Je tu uvádzaných jej vyše 60 motívov na rôzny spôsob nachádzajúcich sa na ľudových krojoch, v chrámoch, na opaskoch, sponách a pod.. Ako paradox je tu uvádzané aj použitie tejto symboliky na uniformách a bankovkách ZSSR v 20. rokoch 20. storočia. Podľa výkladu patrí táto symbolika k najzákladnejším slovanským a nielen slovanským symbolikám...
Zatiaľ najlepší a najzaujímavejší zväzok z tejto série, napodiv aj tých gramatických a štylistických chýb je tu už pomenej. Z tohoto dôvodu dvíham aj svoje hodnotenie.
Slovansko-Árijské Védy sú prekladom v Rusku zakázaného knižného radu Славяно-Арисйкие Веды (do slovenčiny bolo preložených 5 zo 6 kníh; chýba preklad dielu Источник жизни – Белый путь = Zdroj života – Biela cesta, obsahujúci „povesti“ z prastarých čias). Starovekí Árijci sú v tomto knižnom rade kladení na jednu roveň so Slovanmi, ktorých pravlasť má byť na Arktíde, neskôr za Uralom a stadiaľ postupne na západ (napr. Nestorov letopis hovorí o pravlasti Slovanov na strednom Podunají, výskumy DNK európskeho obyvateľstva takisto prinášajú zaujímavé zistenia, ale nie, že za Uralom bola pravlasť Slovanov...).
Indický Vek Kali má byť podľa Chineviča to isté, čo v „slavianskej tradícii“ Noc Svaroga (nedokonalý preklad z ruštiny, správnejšie: Svarogova noc – slovenčina, na rozdiel od ruštiny, dodnes používa privlastňovacie tvary ako mamino oko, po rusky oko mamy). Avšak začiatok Noci Svaroga je v tomto „diele“ kladený na obdobie krátko pred rokom 1000 n. l., zatiaľ čo Vek Kali započal asi pred 5 000 rokmi (viď indické pramene a spisbu).
Text kníh v ruštine sa prvýkrát objavil v 90. rokoch v Rusku, kde ich vydal ruský nacionalista Chinevič a vydával ich za staré texty (nikdy nikomu neukázal ani len fotografiu starých textov, akože niekde uchovávaných a napísaných „staroslovienskou bukvicou“). Do slovenčiny ich prekladal Vladimír Laubert, ktorý na myšlienky v nich nadviazal a založil si na tom výhodnú podnikateľskú živnosť (prednášky, sedenia, stretnutia, už vlastné knihy vychádzajúce z myšlienok S-A véd a pod.).
Pre hlbší ponor do podstaty kníh odporúčam príspevky používateľa yerry. Knihy som čítal, a ako stúpenec predkresťanskej viery odsudzujem vydávanie kníh, ktoré vrhajú zlé svetlo na našu vieru a kazia ju novodobými výmyslami (bez odkazu na akýkoľvek prameň písomný či archeologický), počnúc vymyslenými menami bohov, končiac Chinevičovým podaním starých zvykov a obyčajov.
Dejiny sa prekrúcajú vždy, keď sa mení rozloženie síl a štátne zriadenie, ale Chinevič (a i Laubert) chce navodiť dojem, že naprieč stáročiami sa utláčal védizmus, a iba zázrakom prežil v odľahlých častiach Ruska (v ktorých dodnes nežije temer žiaden biely človek, tobôž nie Slovan).
Knihu teda vrelo neodporúčam, ak zrovna nie si poslucháč vysokej školy a nepíšeš prácu o podvodníkoch a prekrúcaní dejín (a o súčasnom štátom podporovanom prekrúcaní dejín asi písať nebudeš, ak chceš získať diplom ;-)