Siroty ako Anna

12.02.2016

Povedala by som, že Montgomeryová nebola zlou pozorovateľkou ľudí, jej opisy ľudských pováh sú vážne zaujímavé, prvá poviedka Šarlotina výprava ma presvedčila, že vynikajúco rozumie introvertom. No pokiaľ ide o túto knihu, rozhodne invenciou neprekypovala. Väčšina z poviedok sú len variácie na danú tému, skoro všade sa vyskytne poznámka, že jednej postave iná postava niekoho hrozne pripomína, len nevie koho, potom sa tá podobajúca sa postava úplnou náhodou stretne s úplne cudzími ľuďmi, dostane otázku: Ako sa volala vaša matka za slobodna? a nasleduje výkrik: Ja som tvoja sesternica/prateta/strýko/brat!
Keby som Montgomeryovú nemala rada, povedala by som, že vykráda samu seba. Je vidieť, že to sú poviedky z časopisov. Keď sú takto pohromade, ich podobnosť je viac než očividná. Našťastie nie všetky sú akoby písané cez kopirák, ale radila by som dávkovať po troške.
Ale jej časté popisy krajiny ma nadchýnajú, očividne milovala vidiek. Prechádzky nádhernou prírodou po vyšliapaných cestičkách, široko-ďaleko nikto, to je moja predstava raja. A z okien domov býva často výhľad na more. Achjooo...
Príjemná romantika s happyendami, keď má človek depku. Len by som prosila viac humoru a menej cukru.