Povídky o vlasti

Povídky o vlasti https://www.databazeknih.cz/img/books/35_/352993/povidky-o-vlasti-fHd-352993.jpg 4 161 41

Ruská satira má hluboké kořeny. Již sám název této knihy je ironickým odkazem na podobnou sovětskou tradici malých, povětšinou oslavných próz. Autor však píše o zcela jiné vlasti, než byla ta sovětská, a jeho povídky mají leckdy podobu politických thrillerů. Z různých úhlů rentgenuje ruskou „demokracii“ z počátku 90. let minulého století, odkrývá panoptikum lidských typů, počínaje společenskou smetánkou přes realitu zbohatlického života „nových Rusů“, vztahy uvnitř vědecké komunity nebo myšlenkově deviantně účelové prostředí reklamní agentury. Svůj sociální ostrovtip a sžíravý sarkasmus ale nemilosrdně cílí i do prostředí „obyčejných“ lidí. Jak sám říká: „Neposkytuji jednoznačné odpovědi, spíše nepříjemné otázky a nutím čtenáře zamyslet se nad tím, jaká je ve skutečnosti naše vlast, co to vlastně je ruský patriotismus a kdo opravdu naši zemi řídí...“... celý text

Literatura světová Povídky
Vydáno: , Knižní klub
Originální název:

Рассказы о Родине (Rasskazy o Rodině) , 2010


více info...

Přidat komentář

deirdre
26.04.2017 1 z 5

Ešte som sa nestretla s autorom, ktorý by dokázal tak geniálne nápady tak príšerne pokaziť (a toto sa týka, žiaľ, asi všetkých jeho kníh). Tieto poviedky vyšli v Rusku v roku 2010, nie je to teda žiadna Glukhovského novinka a odhliadnuc od miestami dosť ťažkopádneho prekladu (niektoré vety mi doteraz škrípu v ušiach), sú neuveriteľne plytké, prvoplánové a jednostranné. V anotácii sa dočítame, že v centre pozornosti autora sú okrem iného „naivní obyvatelia“, viac by sa však hodil výraz „naivní čitatelia“. Tzv. ruské paradoxy a javy, ktoré popisuje (najmä teda vplyv mocných na rôzne oblasti verejného života)sú všadeprítomné v celom dnešnom tzv. civilizovanom svete, nielen v Rusku. Súdny človek nielen Rusko nevie pochopiť rozumom (Rusko sa rozumom pochopiť nedá). Nechce sa mi veriť, že taký scestovaný človek ako on, to nevie. Prospelo by, keby tieto témy poňal s väčším nadhľadom. Vadilo mi, že v celej knihe sa takmer nevyskytovali pozitívne postavy - aj tie, ktoré mali vyznieť pozitívne, boli naivné alebo hlúpe. V originále vyšli tieto poviedky pod názvom „Rasskazy o rodine“ – nuž jeho „rodina“ je podľa jeho mienky asi plná hlupákov. Mrzí ma to, lebo určite aj v súčasnom Rusku možno nájsť nemálo krásnych, dobrých, inteligentných ľudí, ktorí by z tých pochmúrnych tém, ktoré autor v jednotlivých poviedkach načrtol, vyniesli na svetlo nejaké zmysluplné hlbšie posolstvo. Pretože ono tam je, len ide akosi mimo autorov zámer. Takto zahodiť obrovský potenciál všetkých tých skvelých nápadov, to je veľká škoda!