Pojedači Boha
Karol Lovaš
https://www.databazeknih.cz/img/books/47_/478695/bmid_pojedaci-boha-osQ-478695.jpg
4
1
1
Brat Šavol, momentálne jeden z najpredávanejších slovenských autorov duchovnej literatúry, prichádza s novým titulom Pojedači Boha. Ján Krstiteľ stanovil diagnózu. Ježiš uzdravuje. O to stojí človek. Že hreší, mu už povedali. Toľkokrát. A toľkí. Je na čase, aby bol opäť prijatý a ľúbený. Akoby hovoril: ‚Miluj ma, Bože, lebo budem ľúbiť iného.‘ Brat Šavol (Karol Lovaš) sa rozhodol, že Pojedači Boha budú nateraz poslednou knihou, v ktorej približuje svoje teologické myslenie. Uzatvára ňou triptych: Boží šašo, Kto sa chce naučiť bicyklovať, musí aj padnúť a Náš Boh nosí zásteru. Tvrdí, že chce naplno prežiť napísané. Zároveň si želá, aby sa o to isté pokúsil aj čitateľ. Aj preto prípadná relektúra Šavlových zamyslení nemôže uškodiť, ale pomôcť lepšie porozumieť autorovi a vniknúť do tajomstva Boha, ktorým sa nechal pred rokmi zviesť.Knižka je pozvaním na cestu. Cestu k sebe samému, cestu k Bohu, cestu k nádeji a pokoja.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
Kniha Pojedači Boha je v
| Přečtených | 1x |
„Ako malému mi hovorievali, že ľudia sú zlí, že si mám dávať na nich pozor, že ma sklamú. Keď som sa vyrástol, stal som sa presne takým človekom. Vystríhal som druhých pred ľuďmi a v kútiku srdca veril, že sa nájde aspoň ktosi, kto neuverí.“
„Čo budú robiť v nebi ľudia, ktorí ustavične vyhľadávajú boj a nepriateľov? Tam sa nebojuje ani nie sú nepriatelia. Budú smutní.“
„Na dosah je doba, keď ľudí znova môže začať Cirkev zaujímať. Pretože oni začali zaujímať ju.“
„Dopriať nebo Vasilovi Biľakovi znamená vyskúšať si, či sme naň sami pripravení.“
„Zodpovednosť je vyššia forma lásky.“
„V nebi aj pekle sú hriešnici. Vrahovia. Zločinci. Zlodeji. Ľahké ženy. Kňazi aj biskupi. Prví poznajú svoje hriechy. Druhí poznajú hriechy celého sveta, s výnimkou vlastných.“
–
Krátke, trefné úvahy v útlučkej knižočke, ktorá sa dá prečítať na jedno posedenie – najlepšie s otvoreným srdcom a zápisníkom (áno, hoci je dielko tenulinké, je z neho čo vypisovať). Pre mňa osobne to však bol druh úvah - zápaliek, ktoré na chvíľu zasvietia v mojej hlave, no zhasnú skôr, ako by mohli zasvietiť aj v živote. Radšej mám úvahy - sviece, nad ktorými rozmýšľam veľa, dlho a hlavne – sama sa vďaka ním stávam o čosi viac sviecou, svetlom. Možno však pre niekoho tieto Lovašove zápisky presne takými budú.