Piesne (sbírka)

Výber piesní Kýčerského, usporiadaný zväčša chronologicky, redigovaných Štefanom Krčmérym. Verše Kýčerského, roztratené po novinách, časopisoch a kalendároch, málokoho z našich literárnych kritikov zaujali, ľudia si ich poprečitovali, dobre im padol svieži tón, ľudové melódie a akási ozajstná zemitosť tejto poézie — ale viac nič. Od konca minulého storočia až takmer do jeho smrti (1933) zjavovali sa Kýčerského verše v Slovenských pohľadoch, Národných novinách, Dennici a v mnohých iných národných i cirkevných časopisoch, kde zapadali a iba niektoré znárodneli vo forme dnes už ľudových piesní. Len Štefan Krčméry, jemný estét našej literárnej kritiky, prilipol akosi intímnejšie k tejto poézii, hodnotil a neraz i prehodnotil ju, pripravil zväzoček 27 básní a vydal ich pod názvom „Piesne“ v Matici slovenskej (1927). Preňho to bola „… čistučká poézia! Ročníky Slovenských pohľadov v novom storočí sú ňou rozzunené. Zvuk lýry Kýčerského je tichý. Delikátny. Z poprevratových zasadaní matičných pamätáme si človeka dedinského, chudobne oblečeného, so šedivým fúzom, ale koľkokoľvek ráz sa dotkol rozhovor poézie, jeho jasné oči sa rozsvietili ako hviezdy. Rozumel posedeniu pri víne, rozumel muzike Cigánovej. Obrazotvornosť rozohrala sa mu niekedy z nárazu celkom nepatrného. Z pohľadnice akejsi vznikla jeho báseň o husároch, taká opravdivá, akých málo, aké rodia sa len vo chvíľach požehnaných.“ Takto ho charakterizoval vari dosiaľ náš najbystrejší kritik.... celý text