Piesne (výbor básní)

Verše Kýčerského, roztratené po novinách, časopisoch a kalendároch, málokoho z našich literárnych kritikov zaujali, ľudia si ich poprečitovali, dobre im padol svieži tón, ľudové melódie a akási ozajstná zemitosť tejto poézie — ale viac nič. Od konca minulého storočia až takmer do jeho smrti (1933) zjavovali sa Kýčerského verše v Slovenských pohľadoch, Národných novinách, Dennici a v mnohých iných národných i cirkevných časopisoch, kde zapadali a iba niektoré znárodneli vo forme dnes už ľudových piesní. Len Štefan Krčméry, jemný estét našej literárnej kritiky, prilipol akosi intímnejšie k tejto poézii, hodnotil a neraz i prehodnotil ju, pripravil zväzoček 27 básní a vydal ich pod názvom „Piesne“ v Matici slovenskej (1927). Preňho to bola „… čistučká poézia! Ročníky Slovenských pohľadov v novom storočí sú ňou rozzunené. Zvuk lýry Kýčerského je tichý. Delikátny. Z poprevratových zasadaní matičných pamätáme si človeka dedinského, chudobne oblečeného, so šedivým fúzom, ale koľkokoľvek ráz sa dotkol rozhovor poézie, jeho jasné oči sa rozsvietili ako hviezdy. Rozumel posedeniu pri víne, rozumel muzike Cigánovej. Obrazotvornosť rozohrala sa mu niekedy z nárazu celkom nepatrného. Z pohľadnice akejsi vznikla jeho báseň o husároch, taká opravdivá, akých málo, aké rodia sa len vo chvíľach požehnaných.“ Takto ho charakterizoval vari dosiaľ náš najbystrejší kritik. A čoho sa básnik nedožil, v tom mu splácame vďaku pri storočnici jeho narodenia dnes. Vydávame obšírny výber z jeho veršov. Základným prameňom boli nám materiále publikované v týchto časopisoch: Cirkevné listy, Dennica, Letopis Živeny, Ľudové noviny, Národnie noviny, Slovenské listy, Slovenské pohľady, Stráž na Sione, Vesna, Vianoce (príloha NN), Vzkriesenie (príloha NN), Živena. Okrem toho z Národného kalendára (amerického), Slovenského obrázkového kalendára, Tranovského kalendára a Zábavných a poučných knižiek. Výber usilovali sme sa urobiť čo najobsiahlejší, upustili sme od publikovania veršov čisto s náboženskou tematikou, veršov, ktoré sa tematicky opakovali, a najslabších básnických pokusov. Možno sa nájdu čitatelia, ktorým sa nebudú vidieť všetky Kýčerského verše na žiadúcej úrovni, azda sa pozastavia nad občasnou monotónnosťou zvukov jeho strún, všimnú si kde-tu i jazykových kalkov a nie vždy súzvučných rýmov, pobádajú, že sa niekde i celé verše opakujú, krátko, nebudú Kýčerského verše každému čitateľovi dosť uhladené vo forme a „hlboké“ v myšlienke. No prosíme ich, aby si uvedomili, že Kýčerský nepísal v tíšine pracovne plnej kníh, nežil život plný vzruchov a inšpirácií v pokoji a pohodlí. Veršovanie bolo mu iba útechou po trudných dňoch práce a neúspechov, ku svojej múze chodieval si doráňaný životom liečiť rany a chcel svojim balzamom poézie liečili aj rany svojich druhov i svojho národa. A takto sa, prosím, k čítaniu týchto veršov približujme i vtedy, keď uvedené slabiny zbadáme, takto ich chápme a uctime si ich. Sú ony i pri všetkých svojich slabinkách mocným a spoľahlivým ohnivkom v reťazi našej poézie tohto storočia, našským i keď neligotavým a nelešteným. Výbor zostavil, zredigoval a úvod napísal Gabriel Rapoš. Milan Kraus napísal doslov. Ivan Kupec, šéfredaktor vydavateľstva.... celý text