Opis cesty do Konštantínopolu a iné básne

Obraz latinskej humanistickej poézie na Slovensku nie je stále definitívny. Vieme, že tvorí významnú súčasť staršej slovenskej literatúry a že bola ovplyvnená reformáciou a ťažkou politickou situáciou — protihabsburským a protitureckým odbojom. Veľa básnikov z tohto obdobia však čaká na svojho prekladateľa a editora. K plejáde slovenských humanistických básnikov píšúcich po latinsky patria okrem už čitateľsky známych (Martin Rakovský, Jakub Jakobeus a Juraj Koppay) aj Juraj Purkircher, Ján Sambucus, Mikuláš Torda, Ján Filický, Ján Bocatius a Pavol Rubigal. Posledný sa dočkal slovenského vydania až po vyše štyristo rokoch. O Pavlovi Rubigalovi (vl. menom Pavol Rothan) vieme zatiaľ málo. Narodil sa v Kremnici — dátum jeho narodenia nevieme. Jeho rodina sa presťahovala do Banskej Štiavnice. Ako väčšina slovenských vzdelancov študoval na univerzite vo Wittenbergu u významného nemeckého humanistu Filipa Melanchthona. Roku 1540 podnikol cestu do Konštantínopolu. Ako člen delegácie na čele so Štefanom Verboczym bol požiadať sultána Sulimana o ochranu pre Zápoľského syna Žigmunda. Po takmer desaťročnom pôsobení v Nemecku sa vrátil do Banskej Štiavnice, kde sa stal majiteľom baní. Za zásluhy o vlasť a služby preukázané cisárskemu dvoru ho menovali kráľovským radcom a kapitánom hradu Slovenská Ľupča. Neskôr sa stal jeho majiteľom. Zomrel pravdepodobne roku 1577. Básnické dielo Pavla Rubigala je silne poznačené tiesnivou politickou situáciou v čase tureckých vpádov na naše územie. Výrazným svedectvom o plienení, drancovaní a zabíjaní Turkov sú jeho občiansko-politické básnické skladby Prosba Panónie ku Germánii (Wittenberg 1537) a Nový list Panónie Germánii (Wittenberg 1545). Lamentatívny ráz oboch lyricko-epických básní a personifikácia národa, resp. uhorského územia, pripomínajú známu Jakobeovu básnickú skladbu Slzy, vzdychy a prosby Slovenského národa, napísanú o storočie neskôr (1642). Básnická skladba Opis cesty do Konštantínopolu (Wittenberg 1544) patrí k prvým cestopisným výtvorom staršej slovenskej literatúry, k žánru, ktorý sa naplno rozvinul v baroku. Básnik tu opisuje územie, kadiaľ ako člen uhorskej delegácie prechádzal: Uhorsko, Srbsko, Macedónsko, Bulharsko a Turecko, všíma si drsné mravy a vzhľad Turkov. Tvorba Pavla Rubigala nie je však iba historickým dokumentom doby, ale aj silným umeleckým vyznaním človeka, ktorý sa ocitol v tejto ťažkej dobe našich dejín.... celý text