Od antropologizmu k filozofickej antropológii
Ján Šlosiar
https://www.databazeknih.cz/img/books/19_/197846/od-antropologizmu-k-filozofickej-an-197846.jpg
5
1
1
Kniha predstavujúca vývoj myslenia v oblasti ľudskej identity, spôsob jej hľadania a zrkadlenie vo filozofických systémoch. Prvú kapitolu tvorí krátky exkurz do antropologickej reflexie v antike, stredoveku, cez renesanciu až po I. Kanta. Druhá kapitola už rozoberá tri podoby antropologizmu: 1. voluntaristický, 2. antropologizmus vo filozofii života, 3. existenciálny. V tretej kapitole sa dozvieme o vzniku filozofickej antropológie, kde sa Ján Šlosiar venuje E. Cassirerovi, M. Schelerovi, A. Gehlenovi, H. Plessnerovi, N. Hartmannovi a personalistom (M. Buberovi a J. Maritainovi). Posledná štvrtá kapitola sa venuje analýze antropín ľudského pobytu (úzkosť, odcudzenie, láska, ...). Publikácia je tak zameraná na filozoficko-antropologickú líniu v rámci samotnej filozofie, pričom jej čitateľnosť a plynulosť je na dobrej úrovni.... celý text
Přidat komentář
Štítky knihy
dějiny filozofie filozofická antropologie
Autorovy další knížky
| 2016 |  Všetko je inak alebo Filozofia na dedine |
| 2002 |  Od antropologizmu k filozofickej antropológii |
| 2013 | Dejiny filozofie človeka |
| 2008 | Filozofia človeka od voluntarizmu k existencializmu |
| 2008 | Hľadanie zmyslu múdrosti |
Človek nebol vo filozofii vždy problémom číslo jedna. Predsokratická filozofia, ak neberieme do úvahy sofistov, bola zameraná hlavne na skúmanie fungovania okolitého sveta a na hľadanie arché. Až Sokrates začína filozofiu orientovať výsostne na skúmanie človeka. Nielen tento posun, ale aj neskoršie bádania v poklasickej, stredovekej a renesančnej filozofii, tvoria cieľ tejto publikácie. Autor sa tu však orientuje hlavne na filozofiu voluntarizmu, existencializmu, personalizmu a tzv. filozofickú antropológiu, kde už človek hrá dosť markantnú úlohu. Dozviete sa tak celkom ucelené poznatky o známych filozofoch ako bol Schopenhauer, Nietzsche alebo Kierkegaard. No máte možnosť spoznať napr. aj myslenie Bubera, Cassirera, Schelera, Gehlena či Plessnera. Ako prvotný impulz ku skúmaniu filozoficko-antropologickej línii vo filozofii odporúčam.