Nízke Tatry

Hory odjakživa priťahovali ľudí svojou majestátnosťou, tajomnosťou, bohatstvom a krásou. Vyzývali predchádzajúce pokolenia, a pravdaže aj súčasníkov, k pokore pred nimi ale i k poznávaniu. Ľudia a hory vždy patrili k sebe. Tento vzťah sa osobitne vyhranil u nášho človeka. Pretože bez vrchov, ktoré ho zo všetkých strán obklopujú, by bol chudobnejší. Ani nie tak materiálne, ako skôr citovo, duševne, národne. Vrchy našich predkov stmeľovali, vychovávali k odolnosti, nepoddajnosti, hrdosti, dávali im skromnú obživu, útechu, no i útočište v časoch najťažších. Takýmto vari najtypickejším slovenským horstvom sú Nízke Tatry, ktoré sú akoby epicentrom Slovenska zemepisného, historického, národného, politického, kultúrneho či športového. Nízke Tatry, aj keď nie sú najvyšším horstvom u nás, majú mnohé prednosti sú najrozsiahlejším chráneným územím v ČSSR, pramenia tu najvýznamnejšie slovenské rieky, v ostatnom čase sú najvyhľadávanejším lyžiarskym a turistickým strediskom, územie má najbohatší krasový systém v SSR, Nízke Tatry sú najbohatšou bázou drevnej suroviny u nás... Možno práve tieto momenty viedli redaktora banskobystrického štúdia Československého rozhlasu Vladimíra Bártu a jeho spolupracovníka Karola Demutha k rozhodnutiu fotograficky stvárniť toto horstvo. Aby dielo bolo čo najjednotnejšie a najkompaktnejšie, prizvali si na napísanie textov ďalšieho spolupracovníka Fedora Mikoviča, ktorý dôverne pozná Nízke Tatry z iného pohľadu. Takýto vyvážený tím, ktorý spája nielen osobné priateľstvo, ale aj rovnaké predstavy o dobrej knihe, pripravili dielo, ktoré je v mnohom nové i novátorské a v oblasti obrazových publikácií znamená určitý prínos. Kniha je postavená na kontraposte textovej a obrazovej zložky. Kým fotografia je obsahovo zameraná na krajinu, texty približujú ľudí, čo tu, v Nízkych Tatrách, žijú a pracujú. Sú to typy, ktoré predstavujú určité profesionálne a osobnostné zameranie. Tento pohľad z dvoch uhlov nie je náhodný. Autori takto chceli predstaviť horstvo komplexne, maximálne využiť vyjadrovacie možnosti dvoch umeleckých prostriedkov fotografie a písaného slova. Pritom fotografie a texty majú zároveň mnoho spoločného miera štylizácie je v oboch prípadoch rovnaká autori si vyberajú to podstatné, typické. Nevyhýbajú sa však ani špecifickým, ojedinelým motívom, neopakovateľným náladovým záberom, pretože chcú predstaviť horstvo živo, plasticky a v nezvyčajných klimatických a svetelných podmienkach. Podľa horizontálneho členenia má dielo účelnú a premyslenú kompozíciu. Kniha je rozdelená na osem častí, ktorými je horstvo rovnomerne rozdelené geomorfologicky i z hľadiska základných záujmových sfér spoločenského využitia. Epicentrom každej časti sú známe vrchy (Kráľova hoľa, Veľký bok, Ďumbier atď.), ktoré nie sú len výraznou horopisnou jednotkou, ale zároveň symbolizujú danú oblasť z hľadiska historického, hospodárskeho, kultúrnospoločenského. Aj sled kapitol od východu na západ je logický. Kniha sa začína kapitolou Kráľova hoľa. Tento vrch je spojený s dávnejšou históriou Slovenska ako symbol národného a politického uvedomovania. Putovanie po Nízkych Tatrách sa končí na Prašivej, ktorá zasa symbolizuje významný medzník našich novodobých dejín, odkiaľ sa po vysadení sovietskych desantov rozhorieval plameň Povstania. Aj keď autori chceli ukázať v knihe čo najviac, nemohli predstaviť všetky zaujímavosti tohto nevšedného horstva. Preto nech sa táto publikácia stane aspoň impulzom k osobnému poznaniu krás a hodnôt nízkotatranskej prírody i ľudí, ktorí uprostred nej žijú.... celý text