Nebolo mi do smiechu

kniha od: Joseph Heller & Speed Vogel

So svojráznym prístupom a humoristicko-satirickým podtónom nám dvaja autori-kamaráti, umelci-bonviáni, gurmáni a obdivovatelia pekných žien - na pozadí nepríjemného nemocničného prostredia podávajú fascinujúcu atmosféru americkej metropoly hmýriacej sa slávnymi osobnosťami zo sveta filmu, šoubiznisu, hudby a literatúry (Mario Puzo, Dustin Hoffman, Mel Brooks, Woody Allen, Paul Simon) i príslušníkmi smotánky, ku ktorým patria aj členovia kennedyovskej rodiny......celý text

https://www.databazeknih.cz/img/books/17_/172362/nebolo-mi-do-smiechu-SMS-172362.jpg 4.214

Žánr	Literatura naučná, Biografie a memoáry
Vydáno	1998, Slovart (SK)
Orig. název	No Laughing Matter, 1986
	více informací...

Nahrávám...

Komentáře (4)

Kniha Nebolo mi do smiechu

Přidat komentář

Leona333

8 18.03.2020

Jedno moudro tvrdí, že bychom se neměli sami ze sebe po... Naopak! Máme být nad věcí a přijímat věci tak, jak momentálně jsou. A po přečtení této knihy musím jen konstatovat, že to pan Heller vskutku dokázal! Výborné čtení.

R0RI

1 27.05.2017

Skvelé čítanie a ospravedlňujem sa pánovi Hellerovi do neba,že mi bolo miestami do smiechu.

mimka119

1 24.01.2014

Nikdy som si nemyslela, ze existuje dobra autobiografia... az doteraz :)

Agi

20.03.2012

Koncom roka 1981 Joseph Heller ochorel na ťažkú polyneuritídu /Guillain-Barrého syndróm/. V knihe spomína na svoju liečbu a následnú zdĺhavú rehabilitáciu /vecne/, na personál, ktorý sa oňho staral /s vďakou a obdivom/, na príbuzných a húfy známych, ktorí ho navštevovali /sarkasticky - Heller si medzi priateľmi starostlivo pestoval imidž nevychovaného hulváta a bol v siedmom nebi, keď s ním rovnako arogantne jednali aj oni/.

Autorove spomienky na chorobu sa striedajú s rozprávaním jeho priateľa, výtvarníka Speeda Vogela, ktorý sa oňho staral pred ochorením, pretože Heller bol v bežnom živote nepraktický a bezradný. "Mal päťdesiatosem rokov a ešte nikdy nebýval sám. Jakživ si neupiekol zemiaky, neurobil praženicu, nikdy nepoužil práčku alebo sušičku. Pripomínal bytosť z iného sveta. Vždy si to zariadil tak, aby sa nemusel sám o seba starať."

Hlavným leitmotívom je však výpoveď o chorobe, ktorá vo verejnosti nie je príliš známa. SPOILER: Napriek pôvodným , skeptickejším a neistým prognózam sa Heller z takmer totálnej svalovej paralýzy vyliečil s drobnými následkami /v texte cituje hodne listov od spolupacientov, ktorých liečba nebola taká úspešná/. A ako komentuje so svojím typicky začudovaným pobavením - ešte aj z choroby profitoval. Zamiloval sa do svojej ošetrovateľky - aby sa mal kto oňho starať.