Moja cesta s piesňou
František Krištof Veselý
https://www.databazeknih.cz/img/books/19_/194171/moja-cesta-s-piesnou-194171.jpg
4
2
1
Pamäti Františka Krištofa Veselého sú sviežim a pútavým rozprávaním o detstve v rodnej Skalici, o štúdiu herectva v Budapešti, o neľahkých hereckých začiatkoch, keď bol neraz hladný a bez groša, i o sláve a mimoriadnej diváckej priazni a obľúbenosti v Bratislave i Prahe, kde zožal veľké úspechy aj ako filmový herec.
Přidat komentář
Moja cesta s piesňou
Dobre, na jednej strane slovenský umelec, spevák, operetný herec, účinkujúci v Budapešti, Szegede, v Prahe, nakoniec i v Bratislave a zájazdmi aj v mnohých slovenských a českých mestách a dedinách. Na druhej strane bohém a bonviván.
Krásna bola trebárs spomienka, ako sa zoznámil so svojou manželkou maďarskej národnosti. Ako spolu vydržali dlhé desaťročia, ako zvyčajne ona mala "cit a nos" na to, ako tá ktorá hra, či opereta zožne úspech u divákov.
Žiaľ, som z generácie, ktorá si F.K.Veselého pamätá iba z televíznych, či rozhlasových nahrávok, ale jeho hlas, spievajúci ..V tom skalickom zelenom hájičku...si dokážem vybaviť hocikedy. Keď som sa na neho kedysi pýtala mojej mamky, nerozumela som, prečo sa tvári a komentuje ho tak nejako odmerane, skepticky. Po prečítaní jeho pamätí ju možno aj chápem, možno mám z jeho správania ešte väčší zmätok.
Strany jeho rozprávania o vlastnom kariérnom raste, angažmá v rôznych divadlách, o útrapách chudáka hladného a smädného umelca som zhltla razom. Horšie to už bolo pri opise jeho života počas vojny. Z každého doterajšieho rozprávania vojnových pamätníkov (moju mamku nevynímajúc) som pochopila, že obdobie medzi 1936 až 1945, a aj veľa rokov potom, bolo obdobím strádania, strachu o holý život, času útekov a úkrytov, len Veselý ho vnímal cez premiéry a počty repríz tej ktorej hry. Myslela som si, že počas vojny neušiel mobilizácii nikto, nevynímajúc ženy a deti, brániace krajinu, iba herci naštudovávali a hrali operety pre divákov, akoby nič. Všetci počas bombardovania Bratislavy utekali do krytov, iba Veselý s kuracím stehnom z paprikáša vyšiel na balkón. Z každého územia deportovali židov vlakmi do vyhladzovacích táborov, iba na myjavsku k tomu (podľa slov Veselého) vyhrával dedinský rozhlas do ohlušenia - Skôr než odídeš, aspoň mi zbohom daj .... Nemeckých okupantov nespomenul ani na jednej strane ani jediným slovom. Nechcem pôsobiť ako proletárka, ale ja vojnové roky poznám z autentických rozprávaní ako obdobie, kedy od hladu mreli deti aj tu, v malých dedinách okolo Nitry, ale F.K.Veselý si v tých rokoch "odskočil" s manželkou do Piešťanských kúpeľov oddýchnuť si po náročnej premiére.
Takže po dočítaní som síce bohatšia o vlastné pamäti F.K.Veselého, ale rovnako zmätená k postojom voči nemu ako pred tým. Ale čo už ... V tom skalickom zelenom háááájičkuuu, vídaval som s dievčaťom hviezdičkuuu .....