Hmota, život, inteligencia, vznik

28.02.2014

Rada by som vyzdvihla niekoľko výhod tejto publikácie. Bežne sa človek stretáva s knihou, ktorá je písaná jednou a viac autormi; ak ide o kolektív autorov, potom je to skupina vedcov, ktorí venujú svoj záujem v nejakom špecifickom odbore (napríklad dojemne pre laika znejúci názov knihy "Filozofia psychológie" s ešte dojemnejší obsahom od dvoch britských autorov). Táto kniha je zoskupením autorov, pre naše šťastie i nešťastie však autorov z odlišných odborov, čo robí publikáciu jedinečnou a zaslúžila by si poriadnu reklamu vo vedeckom svete. Dekameronsky pôsobiaca kniha ponúka "príbehy" od filozofov, biológov, informatikov, historiografikov, fyzikov a skutočne nám tu chýba k dokonalosti len ekonóm, právnik a kňaz, aby sa leporelo uzavrelo do prekrásneho kruhu. Ešte v rámci toho sa, čo je úplne samozrejmé vo vede, sa bližšie špecializujú ľudia, napríklad ako pán Dušan Magdolen v egyptológii, jeho nadšenie pre Egypt je naozaj skutočnou radosťou prskajúcou z riadkov, čo rezonuje po článku o umení v paleolite. Teda nielen obsahovo, ale aj formou táto kniha vyniká a vzbudzuje sympatický dojem, iný si osobne neviem predstaviť. Kto má hlboký záujem o psychológiu, bude so mnou súhlasiť. Kniha sama o sebe je teda veľmi zaujímavým predmetom, ktorý môžete držať v ruke.

Spočiatku, ako z názvu vyplýva, sa budeme venovať teóriám o vzniku vesmíru (vesmírov), ako vznikali prvky, galaxie, Zem... Teda niečo o hmote. Neskôr sa budeme zaujímať o živé systémy, rozoberieme bunku a evolúciu človeka z biologického hľadiska (t.j. nálezy, hypotézy... ku konečnému Homo sapiens). Čitateľská púť by mohla robiť problém tým, ktorí doteraz nevenovali pozornosť vesmíru či bunke z publikácií od "originálnych" vedcov. Ktorí si neosvojili vedecké zmýšľanie a majú radšej články vyplnené kauzalitou. Teda články, ktoré pokračujú v ďalších kapitolách. Tu preskakujeme "Ako" a začíname "Prečo", ktoré si kladú nielen deti a jehovisti. Umenie paleolitu, vývoj človeka a spoločnosti, slovenskej štátnosti (článok od pána Dušana Kováča je zábavne pôsobiacou prudkou zmenou formy i prítomnosťou jeho "malého červíka" a ako svedomitý historik prejavil v dôležitom riadku čestné prehlásenie o najfrekventovanejšom pojme, pojme kauzality, v jeho prípade aj pojme "oný, oné, oným" a "problém").

Pre mňa však z hľadiska množstva nových informácii a neznámeho pohľadu poslúžil najviac článok o inteligencie v umelých systémoch, ktorá uzaviera publikačnú časť o inteligencii. Dodnes som verila, že s informatikom sa nedá rozprávať "v pohode", až sa hanbím to priznať, lebo sú to fakticky dobrí, zodpovední a spoľahliví ľudia, ale hlboko som sa mýlila a veľmi sa teším na ďalšie články od nich, ktoré ma názvom prilákajú. Napriek tomu, pri konekcionistickej alternatíve môj mozog prežil hotovú epilepsiu a podobne ako článok od lingvistikov, prešiel mi cez rozum ako neidentifikovateľný šum. Ale presne o tom to je... ak človek sa venuje jednej oblasti, osvojí si jej spôsoby a metódy, potom je veľmi ťažké pochopiť články z iných odborov. Je to ale fascinujúce a je to stále výzva. Pre fatalistov a optimistov mám odpoveď, ak sa pýtajú, prečo a načo toto všetko. No predsa pre hľadanie zdravého rozumu a pravdy :D Samotný proces bádania je fascinujúci a pokiaľ sa človek drží na uzde, nestane sa z neho intelektuálna pýcha a snob, nerozširuje za účelom rastu kvantity (alebo niečo si dokázať) ako pán Kapišinský s jemnou iróniou poznamenáva v poslednej kapitole, potom niet obáv, že by rozum spadol do "pekla", alebo by sme skončili "u Mojsejovcov" v očiach druhých, tých rozumných. Na čítanie tejto knihy je potrebné mať osvojené poznatky, aspoň v jednom odbore a načítané knihy, ktoré svedomito vždy spomínajú Kanta alebo antropické princípy, alebo niečo tomu podobné. V tom totiž spočíva vedecká pokora, ktorá by mala byť prvoradou prioritou v bádaní. Môj postreh ohľadom pokory: v tejto knihe som mala pocit, že si ju osvojili najmä prírodovedci, teda biológovia, fyzici, informatici a kriticky zmýšľajúci prírodovedci. Samozrejme, že toto je len malá vzorka ľudí a toto, čo píšem, je iba drobný postreh, ktorý v konečnom dôsledku vôbec nič neznamená. Napísala som to iba preto, že v realite (z minulosti) sa mi vybavujú totožné postrehy a v mojom svete by to mohlo v budúcnosti niečomu nasvedčovať, ale nie tak, aby voči nejakej skupine ľudí som si vytvorila predsudok. Na to by ani inteligencia nemala slúžiť (či už z ľudskej stránky alebo pre dychtivosť po poznaní), avšak revidovať, usudzovať, plánovať, spochybňovať atď., veď to je výsostná úloha inteligentného správania človeka ;)