Hadie srdce

Autori: I. Jefremov, V. Žuravľovová, V. Saparin, V. Savčenko. Výber zo sovietskych fantastických a dobrodružných poviedok. Pulzačný kozmoplán Tellur /Hadie srdce/ ako dôkaz toho, že sa človek zbavil pút časopriestoru, stretne sa na sedemstoročnom putovaní vesmírom s kozmoplánom z inej planetárnej sústavy. A tu sa odkiaľsi vynorí obraz, či sa nestretnú ako nepriatelia. Ďaľšie dve Jefremove poviedky sa dotýkajú problémov súčasnosti. Štyri poviedky menej známych autorov prekvapujú bohatou, umeleckou invenciou. Sú plné dramatizmu a sú podané tak, akoby šlo o autentický príbeh. Fantázia, dobrodružstvo... Nebolo hádam ešte obdobia v dejinách ľudstva, ktoré by dávalo toľko živnej pôdy pre nekonečný rozlet tvorivej ľudskej fantázie, ako je tomu dnes. A nebolo ani obdobia, v ktorom by sa tak rýchlo menil obsah pojmu dobrodružstvo. Najmarkantnejšie to vidíme v súčasnej sovietskej fantastickej a dobrodružnej literatúre, z ktorej neveľký výber predkladáme slovenskému čitateľovi. Prvé tri poviedky našej knižky sú venované problematike medzihviezdnych a medziplanetárnych letov. Zem - písal svojho času K. Ciolkovskij - je kolíska ľudstva. No nemožno večne žiť iba v kolíske. Cesta človeka do vesmíru, spôsob života v kozmických lodiach, úporné hľadania seberovných bytostí v nekonečnom priestore a osobitosti stretnutia s nimi - to sú najpálčivejšie otázky, ktoré priťahujú nielen sovietskych spisovateľov-fantastov, ale i milióny pozemšťanov z polovice dvadsiateho storočia. Popri dnes už po celom svete známom I. Jefremovovi (slovenský čitateľ ho pozná z Hmloviny Andromedy) predstavujú sa nám tu doteraz neznámi mladí autori V. Žuravľovová (Belasá planéta) a V. Saparin (Nebeská kulu). Ich fantastické poviedky prekvapujú bohatou umeleckou invenciou. Prvé stretnutie pozemšťanov s Venušanmi (Nebeská kulu), plné dramatizmu a neočakávaných obratov, netápa v abstraktných sférach, je podané tak, akoby šlo o autentický príbeh, reálne a umelecky pôsobivo, ba so zaujímavým autorovým pokusom načrtnúť psychológiu nezemského človeka. Tak isto príbeh dvojčlennej posádky polorozbitej medziplanetárnej lode (Belasá planéta), ktorej sa po ťažkých útrapách podarí pristáť na Marse, popri všetkej "vedeckosti" udivuje živou obrazotvornosťou mladej sovietskej autorky. Poviedky V. Savčenka (Prebudenie profesora Berna) a V. Saparina (Posledný pilot) sme zaradili vedľa seba, pretože, ako sa nám zdá, navzájom sa doplňujú. Kým prvá poviedka polemizuje s "teóriami" o nevyhnutnej atómovej záhube ľudstva a vštepuje vieru v jeho šťastnú budúcnosť, Posledný pilot je zasa pokusom nahliadnuť do tejto budúcnosti, do krásneho, plnokrvného života budúcich pokolení. Knižku uzatvárajú dve rozsiahlejšie poviedky I. Jefremova Havrania jurta a Afaneor, Acharchellenova dcéra. Tematicky čerpajú z oblastí navzájom vzdialených (na jednej strane dramatický príbeh sovietskeho inžiniera, ktorý s nasadením vlastného života nachádza bohaté rudné nálezisko, a na druhej strane obraz šľachetného saharského Tuarega, čo zachráni francúzsku karavánu, odsúdenú na smrť, a vymôže si za to cestu do Sovietskeho zväzu), obidve sú však charakteristické pre súčasnú sovietsku dobrodružnú literatúru: nejde v nich o hromadenie vonkajších efektov, ale o činy, ktorých pohnútkami a konečným cieľom je služba kolektívu, ľudu, pokroku. (záložka knihy)... celý text