Druhé pohlavie 1
Simone de Beauvoir
https://www.databazeknih.cz/img/books/20_/203800/bmid_druhe-pohlavie-1-EMW-203800.jpg
4
3
2
Dlho som váhala, či mám napísať knihu o ženách. Námet je dráždivý, najmä pre ženy. A nie je nový. Na spor o žene sa už vypísalo množstvo atramentu. Teraz je už takmer uzavretý: už o ňom nehovorme. No predsa sa o ňom ešte stále hovorí. Nezdá sa však, že by obrovské hlúposti, ktoré sa popísali za posledné storočie, boli objasnili celý problém. Existuje tu vôbec nejaký problém? Aký? Sú vôbec ženy? Teória večného ženstva má ešte prívržencov. Šepkajú si: „Ešte aj v Rusku ženy ostávajú ženami”; zatiaľ čo iní, informovanejší – a často sú to ti istí – vzdychajú: ,,Žena sa stráca, žena je stratená.“ Už sa ani nevie, či ešte sú ženy, či budú, či si to treba želať alebo nie, aké miesto zaujímajú na tomto svete a aké miesto by mali zaujímať. ...ako teda postavíme otázku? A predovšetkým, kto sme, aby sme ju mohli klásť? Muži sú sudcami aj súdenými. Ženy takisto. Myslím však, že postavenie ženy môžu najlepšie objasniť práve – ženy. Poznáme ženský svet bližšie ako muži, máme v ňom svoje korene. Lepšie chápeme, čo znamená pre ľudskú bytosť byt ženou a viac sa staráme o to, aby sme o tom vedeli. V čom ovplyvnila náš život skutočnosť, že sme ženy? Aké konkrétne možnosti nám boli dané a ktoré odmietané? Je zarážajúce, že celá ženská literatúra je dnes menej inšpirovaná snahou požadovať, ako skôr ujasniť problém. Teraz, kaď sa končí obdobie neusporiadaných polemík, je táto kniha jedným z pokusov položiť za ním bodku. (Z autorkinho úvodu.) Prvé vydanie.... celý text
Literatura naučná Filozofie
Vydáno: 1967 , Obzor (SK)Originální název:
Le deuxième sexe , 1949
více info...
Přidat komentář
Zostávam autorkou a jej kronikou ženy príjemne prekvapený. Na kapitoly biologicko-etologických analógií nadväzuje presvedčivý historický pohľad: trpká a kľukatá cesta nežného pohlavia. Autorka ma prinútila povzdychnúť si, uznať hĺbku rán, ktoré mužská spoločnosť na ženu dopustila, a ktorých dôsledky dnes možno vnímať v stále aktívnejšom (substitučnom?) ideále "femme fatale". V otázkach dnešnej nivelizácie (ak pripustíme relevantnosť tohto pojmu) je "historický argument" pasé, ale pre prehľad v problematike a porozumeniu ženskému statusu v priereze dejín je užitočným poznaním.
Autorka: "Eva, daná Adamovi za spoločníčku, zatratila ľudský rod. Keď sa pohanskí bohovia chceli pomstiť mužom, stvorili ženu, a prvá z týchto ženských kreatúr Pandora rozpútala všetko zlo, ktorým ľudstvo trpí. Žena je teda zasľúbená zlu. Je dobrá princíp, ktorý zrodil poriadok, svetlo a muža, a princíp zlý, ktorý splodil chaos, tmu a ženu, hovorí Pytagoras. Manuove zákony ju definujú ako nízku bytosť, ktorú treba držať v otroctve. Leviticus je pripodobňuje k muliciam, ktoré sú majetkom patriarchu. Solónové zákony jej nedávajú nijaké právo. Rímsky zákonník ju dáva pod poručníctvo a vyhlasuje jej slabomyseľnosť. Kanonické právo ju pokladá za bránu diablovu. Korán dokonca o nej hovorí s tým najväčším opovrhnutím."
Žena neukázala len silu a bojovnosť, ak berieme vyššie uvedené východiská, na ktorých začína snahu o svoje spoločenské miesto, ale v neposlednom rade odvahu prevyšujúcu flagrantne idealizovanú muskulinitu. Trpezlivosťou a odhodlaním znáša zanedbateľné úspechy a dobové urážky, ktoré sú väčšinou pobúrenou reakciou na ony zanedbateľné úspechy. Z okraja spoločnosti si cez archetypy (dobové role) matky, hetéry, či manželky uzurpuje stále sympatickejší podiel na spoločenskom dianí. Osvietený novovek len ťažko opúšťa zdedené tradície po stredoveku a ja som mal neraz chuť empaticky zvolať spolu s Diderotom: "Ženy, ľutujem Vás!"
Záverom dodávam, že v historickom prehľade, podľa môjho uváženia absentuje zamyslenie nad vážnym dôsledkom nastupujúceho matriarchátu - vojnové konflikty, tento krát globálneho charakteru, v ktorých našlo smrť mnoho otcov, mužov a manželov. Thomas Lewis vo svojich esejistických úvahách - Myšlienky neskoro v noci - píše, že by sme mali na skúšobnú dobu zveriť pre zmenu moc do rúk žien. Opatrne si dovolím podotknúť, že tam nevyhnutne smerujeme a všetci cítime, že je to na spadnutie. Ženy dostanú svoju šancu, o tom nehovorí len sociálna psychológia na čele so Zimbardom.
Štítky knihy
Autorovy další knížky
| 1966 |  Druhé pohlaví |
| 2021 | Nerozlučné |
| 1967 | Mandaríni |
| 1970 | Zlomená žena |
| 1969 | Paměti spořádané dívky |
Prvá časť bola hlavne sondou do biológie, psychológie a prierezom ženského údelu v rámci histórie. Čo sa týka psychológie a biológie, tak tú veľmi hodnotiť nebudem- kniha vyšla už príliš dávno a odvtedy boli poznatky buď prekonané, alebo sme zistili už iné fakty. Ale prierez históriou bol veľmi zaujímavý. Výhradu mám voči jej preskakovaniu miest a časov. Najprv hovorí o staroveku v Ázii, potom už Grécko a antika. Následne prejde ku Karolovi Veľkému, ale zvyšným častiam sveta sa už nevenuje. V rámci stredoveku veľmi Britániu nespomína, ale potom v rámci 19.storočia ju opäť začne spomínať. Tak tu mi chýbala organizovanosť, aby každá krajina mala svoju časť alebo keďže Beauvior je Francúzka, tak nech sa venuje len dejinám Francie. Prílíš sa upela na západné dejiny, ale chápem, písal sa rok 1949, keď diela vydala, tak to to v tých časoch chodilo...