Dom pre jeleňa
Dominika Moravčíková
https://www.databazeknih.cz/img/books/50_/500587/bmid_dom-pre-jelena-6527ca12f0ff2.jpg
4
14
6
Príbehy Dominiky Moravčíkovej spája skúmanie hraníc medzi človekom a zvieraťom, medzi prírodou a ľudským obydlím. Rodiny žijúce v rôznych typoch osídlenia (od horskej osady cez salaš až po samotný Dom pre jeleňa) sa ocitajú v osídlach prekliatia, tajomstva, či sporu o vlastníctvo na pozadí vojnového alebo náboženského konfliktu.
Přidat komentář
Zaujímavá kombinácia naturizmu a magického realizmu. Škoda len nevhodne zaradených príznakových slov a predvídateľnosti vývoja príbehu.
Taká čarovná kniha. Niečo iné, nové, zvláštne. Počúvala som audio a áno, vypočujem si ju ešte raz. :)
Švantner má nástupkyňu. Teda minimálne v tejto knihe. Samotný štýl je rozdielny, podobne oná toľko so Švantnerom spájaná personifikácia prírody pri Moravčíkovej nieje badateľná, no pokiaľ hľadáte pribehy o ľuďoch spätých s prostredím dedín, lazov a prírody, s tradíciami, ba kusom nadprirodzena, budete tu ako doma. Toto tu veľmi chýbalo. Nie, že by som bol proti všetkým tým súčasným rozborom sivej, depresívnej každodennosti, no toto je živé, vriace a jedinečné. Päť len taký fukot. Jeden z najlepších čitateľských zážitkov tohto roku. Ak nie naj.
Poviedky, rustikálne, zemité, občas na mňa pôsobili ako taký staroslovanský magický realizmus. Páčilo sa mi to.
Knihu odporúčam. Príbehy sú divé v zmysle, že mi stále chodilo po rozume, že my Slováci sme boli kedysi prírodný národ... Zároveň som motivovaná o mladej autorke pozisťovať, ako je možné, že niečo tak vzdialené súčasnosti dokázala vytvoriť... Ďakujem za užitočne strávený čas s touto knihou.
Část díla
Dom pre jeleňaKniha Dom pre jeleňa je v
| Přečtených | 16x |
| Čtenářské výzvě | 1x |
| Knihotéce | 11x |
| Chystám se číst | 1x |
| Chci si koupit | 1x |
| dalších seznamech | 1x |
„Platilo nevyslovené pravidlo, že povedať nebolo potrebné nič, čo stačilo urobiť.“
Vloni Šeptuchy, letos tahle u mě zastupuje kategorii slovenský magický realismus. Jak to bývá u povídkových knih, některé jsou slabší, ale to všechno stojí za to, abyste se dočetli k té poslední, titulní, která je čistá nádhera. Ta je psaná tak nádhernou, uhrančivou slovenštinou, jakou nepamatuju.
Ale tu silnou atmosféru dětství, kterou mi oživila, tu si pamatuju. Stejně jako mezi námi dětmi běžné a později zapomenuté slovo gebuzina. Příběhy tlačí na vzpomínky, na představivost, jsou někdy trochu creepy, ale po celou dobu uvěřitelné a psané s ohromným sebevědomím a originalitou, která se cení.
„Gregory sa vraj náhle zapotácal pri práci v kostole, keď sa náhle pominula, sadol si v zákrstí a vyhlásil o nej, že je mŕtva, aj keď pri nej v čase smrti nebol, a každý chlapec, ktorý kedy chcel Barboru Mäsiarovú za ženu, bol následne spokojný, že u nej nepochodil a že si ju nevzal, lebo by ostal vdovcom bez detí a nevyplatila by sa mu, takto sa totiž u mužov v Lyskách uvažovalo o ženách, a aj ja som bola trochu spokojnejšia, keď som vedela, že mi budúci muž neujde za touto milou kresťankou, čo z dobroty vyrábala pre starých nechtíkovú masť, a neskôr som jej bola vďačná aj za to, že sa mi nezjavovala v tme a nemátala ma v snoch, aj keď na to mala dobrý dôvod, pretože som ju počas onej potýčky v lesíku za včelínmi preklínala a vyhrážala sa jej, a na svete mi ju pripomínal už len striedmy náhrobok, ktorý dali staré Mäsiarky vyrobiť z úspor na svoje vlastné hroby. Do konca svojich životov potom prijímali dary a pozornosti na počesť nebohej vnučky a dcéry a museli pri tom počúvať básnenie mládencov aj zrelých chlapísk o kráse a premnohých pôvaboch Barbory Mäsiarovej, ale nikto si ju nemohol pamätať lepšie ako ja v momente, keď čupela za včelínom, dokonale prekvapená zlobou, s ktorou som ju prepadla, a viac už o nej nemám čo povedať, iba toľko, že by bola súcejšou nevestou pre Gregoryho než ja, keby len vedela rodiť a nezomrela tak rýchlo a bez prípravy, a ja som len v tom bola od nej lepšia, že som mala tuhší, aj keď trochu jedovatý korienok a že som vedela, síce s frflaním a kliatbami, ale predsa úspešne v sebe vypestovať a naveľa porodiť deti, ktorým nič nechýbalo, a že som sa držala života ako kliešť.“