Dcérka a mať

25.07.2022

toto bola absolútne prvá kniha, ktorú som si kúpil. stála tuším 17 Kčs, čo bola na tie časy dosť veľká suma (asi sa za to dal urobiť jednoduchý obed pre celú rodinu...). kupoval som ju v dedinskom papiernictve, kde mali na pulte vyložených zopár kníh. vedel som len, že veľmi veľmi chcem mať knihu. voňavú, s pekným obalom. na obsahu až tak nezáležalo, ale možno som kalkuloval, že keď ju domov prinesiem, nebude sa mama až tak hnevať, veď to bude čítanie aj pre ňu.
cena bola prvý šok.
a pretože som sa ako sedemročný celkom dosť bál siahať na vystavený tovar, zostal pre mňa obsah utajený až kým som ju nerozbalil. lebo teta mi knihu zabalila a zalepila.
básničky! do kelu! mal som za sebou Malého Bobša s nádhernými ilustráciami, u babky som si zatiaľ listoval Janotovými Slovenskými hradmi, prelúskal som niekoľko zviazaných ročníkov Anděla strážného, detektívky ma nebavili a vlastne si ani nespomínam, aké knihy boli v našej skromnej domácej knižnici. a do tej dedinskej som sa ešte neprihásil - ani som o nej nevedel...
takže básničky! určite viem, že som ich vtedy nečítal. a vrátiť knihu? netušil som, že sa to vôbec dá. takže so mnou roky putovala z miesta na miesto, medzičasom som do nej niekoľkokrát nahliadol. tie zvláštne mená ma odrádzali od čítania, čpeli starinou, staromilstvom, nakoniec ako všetko, čo bolo poznačené, hoci z pozadia, zatuchnutou inštitúciou zvanou matica slovenská.
nakoniec som ju prečítal. tak, ako som neskôr prečítal Sirotu Ivik či Ivkovu bielu mať a mnoho iných kníh, ktoré som v hnutí mysle niekde kúpil a potom dumal, prečo vlastne.

zaujímavé je, že dnes môžem spokojne tvrdiť, že za všetko, čo je vo mne dobré, môžem vďačiť práve takýmto knihám. nedali sa zhltnúť, skôr ma odrádzali od čítania, ale keď som ich nakoniec prelúskal, zažrali sa mi pod kožu.

žiaľ, Dcérka a mať sa mi pri tých mnohých sťahovaniach nakoniec stratila, takže mi na ňu zostala len spomienka. a vynorila sa vďaka tohtoročnej výzve:)