Bratislava a počiatky slovenského národného obrodenia

"Predkladáme súbor dôležitých prameňov k počiatkom slovenského národného obrodenia viažucich sa priamo na Bratislavu ako centrum národnobuditeľských úsilí, ale nachádzajú sa tu aj také pramene, ktoré ukazujú proces národného obrodenia v širších celoslovenských súvislostiach. Rok 1780, uvádzaný všeobecne ako počiatok slovenského národného obrodenia, chápeme len ako symbol v kontinuálnom procese premeny slovenskej feudálnej národnosti na novodobý národ. Vnútorné štruktúrne zmeny začali v jej organizme už skôr, a preto na začiatok uvádzame pramene, ktoré vznikli z úsilia Mateja Bela v prvej polovici 18. storočia, ktorý sa zamýšľal nad životnými otázkami slovenského národa. Pramene dokladajú aj humanistické postoje A. F. Kollára a jeho súčasníkov, ako aj „,obrancov rovnoprávnosti slovenského národa v Uhorsku" (J. Papánka, J. Sklenára, J. Fándlyho a i.), odrážajú tiež okolnosti vzniku bernolákovskej spisovnej slovenčiny a to, čo pozitívneho priniesla. Zverejňujeme tiež úvahu J. A. Belnaya, ktorý žiadal odstrániť výsady a uzákoniť právo vzdelaných nešľachticov na obsadzovanie aj tých najvyšších úradov. Sprostredkoval, podobne ako L. A. Hoffmann, (uvádzame výber z jeho diela) odkaz Veľkej francúzskej revolúcie. Pramene odrážajú nielen názory spomenutých jednotlivcov a ďalších iných osobností, ale aj ekonomickú, demografickú, sociálnopolitickú a kultúrnu situáciu Bratislavy v predmetnom období. Ich záverom sú dokumenty z 19. storočia, z rokov krátko po Viedenskom kongrese (výňatky z diel P. J. Šafárika, Gregora Berzeviczyho, J. Kollára a i., ktorí uzavierajú epochu počiatkov slovenského národného obrodenia). Vyjadrujeme hlbokú vďaku Archívu hl. mesta SR Bratislavy za to, že v edícii Fontes vychádzajú tieto dokumenty. Načreli sme do pramenného bohatstva nášho národa a jeho hlavného mesta, majúc na pamäti, že sa musíme ustavične obracať aj k minulosti ako k poučeniu na našej ceste za sebapoznaním, sebauvedomovaním a napokon aj sebatvorením. Ľ. Štúr a J. M. Hurban to správne domysleli, keď uviedli, že bez vedomia o sebe je človek koža biedna, daromná, národ bez vedomostí o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých. Práca svojou závažnou problematikou a odborným spracovaním, ako aj kultúrnym étosom nepochybne nájde svojich čitateľov aj v radoch širšej slovenskej verejnosti, najmä u obyvateľov Bratislavy. Pri jej tvorbe autori mysleli na historikov, archivárov, publicistov, učiteľov, kultúrnych a osvetových pracovníkov, sprievodcov po Bratislave a v neposlednom rade aj na poslucháčov histórie a iných humanitných predmetov, aby ich usmernili pri štúdiu dejín slovenského národného obrodenia." (Anotácia na prebale) Zostavil a regestár napísal Ján Hučko. Lektorovali Vladimír Horváth a Ján Tibenský. Takmer všetky texty sú preložené do modernej slovenčiny, v origináli sú uvádzané len napríklad dokumenty od Jána Kollára. Záujmová publikácia Archívu hlavného mesta SR Bratislavy.... celý text