Utrpenie mladého Werthera / Výberové príbuznosti

Najväčší nemecký básnik Johann Wolfgang Goethe, autor veľkolepého diela Faust, bol tiež zakladateľom spoločenského románu. Ako dvadsaťpäťročný preslávil sa románom Utrpenie mladého Werthera. Tento román v listoch patrí k najväčším ľúbostným románom svetovej literatúry. V osudoch a tragédii hrdinu, nešťastne zaľúbeného do priateľovej snúbenice, je mnoho z Goetheho epochy so všetkými jej konfliktmi a problémami. Keď dielo roku 1774 vyšlo, nebolo len domácou senzáciou, ale malo celoeurópsky dosah. Werther sa stal typom. Nemecká mládež sa podľa Werthera nielen obliekala, ale aj strieľala, a tak román na mnohých miestach zakázali. Láska dodáva dielu plamennosť a zaznieva v ňom od začiatku až do konca, no Goetheho senzitívnu a sentimentálnu generáciu v ňom uchvacovalo aj to, že sa v ňom autor dotýka jej vzťahu k prírode, k literatúre, k spoločnosti, vzťahu k žene a vzťahu k smrti; a vonkajší svet je v súlade s vnútorným svetom hrdinu, "krajina je stavom duše". Začiatkom 19. storočia Goethe románom Výberové príbuznosti novátorsky načrel do pálčivého problému meštianskeho manželstva. Tento manželský román mal slávnych nasledovateľov vo svetovej literatúre: Flauberta v Pani Bovaryovej a Tolstého v Anne Kareninovej. Manželstvo Charlotty a Eduarda, navonok zdanlivo šťastné, je vlastne prázdne, a len čo k nim príde Ottilie a stotník, hneď sa priam magicky navzájom priťahujú Eduard s Ottiliou a Charlotte so stotníkom. Román je podfarbený autorovým vlastným zážitkom s mladým dievčaťom - Minnou Herzliebovou. Umelecké stvárnenie azda najlepšie vystihol Thomas Mann slovami: "Výberové príbuznosti sú dielom takých jemných i neúprosných znalostí ľudského srdca, takej vyrovnanej dobroty i prísnosti, jasnosti i tajomstva, múdrosti i úchvatnosti, formy i citovosti, že si ho privlastňujeme len s úžasom."... celý text