Poraďte fantasy/scifi knihu prosím.
R.E.M. - Myslím, že tu už sa dostávame na hranicu čírej kontroverzie. Ale prečo nie, nedá sa uprieť, že kniha vyvolala zaujímavú diskusiu.
Bregg - typický hrdina to veru nieje. Jeho negatívne vlastnosti určite prevládali nad kladnými. Tvoje výtky absolútne chápem a rozumiem tvojej antipatii. No dalo by sa povedať, že z rovnakých dôvodov sa mňe Bregg páčil, ba bol mi sympatický. Pretože bol ľudský.
Ak by som ho stretol v skutočnom svete, zrejme by som si ho veru neobľúbil. Priam naopak, zrejme by som sa ho štítil. No ako literárna postava u mňa fungoval.
Som stále toho názoru, že Bregg pripravený na novú Zem byť nemohol, pretože tak zásadné zmeny nikto nemohol ani predpokladať. Nezabúdajme, že ho veľmi poznačila aj samotná cesta. Mohol to naozaj Bregg všetko zvládnuť? Mohol v sebe utlmiť a kontrolovať všetky emócie ?
Nech bol Bregg akokoľvek kvalifikovaný, vyškolený, stále to bol človek. A človek chybí. Autorov zámer, pokiaľ ide o hlavnú postavu, bola podľa mňa snaha o vykreslenie neprikrášlenej, neidealizovanej postavy, ktorá prudko kontrastuje so svetom, do ktorej sa vrátila. V závere je však samozrejme na každom čitateľovi stanoviť, do akej miery sa mu to podarilo.
Myslím, že aj vďaka tejto diskusii zaujimavosť knihy v mojich očiach ešte stúpla. To je myslím aj účel tohto klubu a ja sa teším na ďalšie debaty :)
Text příspěvku byl upraven 26.05.19 v 16:05
smazenaryba: Díky za Tvůj názor. Jo, Bregg byl napsán opravdově a vůbec ne černobíle, to je fakt. Možná jsem v hlavní postavě hledala víc hrdinu :-), i když Bregg nebyl přímo antihrdina, to určitě ne. V mnoha momentech byl fajn.
Predpokladám, že začnem čítať niekedy koncom týždňa, takže max 2 týždne, kým prečítam.
Text příspěvku byl upraven 26.05.19 v 20:32
Dnes som čítal krátku poviedku, ktorá vyznela ako paródia na Návrat z hviezd. Posádka sa vracia na zem, kde ubehlo 4400 rokov. Celú zem pokrýva les, stále je leto a všetku prácu vykonávajú obrie mravce, ktoré slúžia aj ako dopravné prostriedky. Posádka stretne historika, ktorý lúšti staré texty. Vysvitne, že tie texty sú staré sci-fi romány a celá predstava týchto nových ľudí o minulosti je výmysel. Nečudoval by som sa, keby bola táto paródia úmysel, keďže autor poviedky Varšavskij a Lem boli kamarátmi :)
Text příspěvku byl upraven 27.05.19 v 16:58
To může být vtipné. A název povídky z Človek, ktorý videl antisvet (předpokládám, že se jedná o tuto knihu)?
Áno, je to z tej knihy. Názov poviedky Znova na zemi, v českom preklade Pod nohama země (z knihy Homunkulus aneb Zevrubná kybernetologie). Nijak úžasná veru nieje, ale tá podoba pobavila.
Text příspěvku byl upraven 27.05.19 v 18:04
Taky mám.
Ale vím, že ještě nemáme všichni dočteno.
Koncem týdne si zmapujeme, kdo má dočtenou Knihu hřbitova a kdo ne.
Text příspěvku byl upraven 09.06.19 v 17:20
Nech sa páči, diskusia Kniha Hřbitova.
Ďalšia kniha na čítanie bude Duna ak sa nemýlim ?
Ano, další je Duna. Vzhledem k tomu, že kniha je delší a začíná čas dovolených a brzy i prázdniny, navrhuji čtení plus mínus do konce července.
Nikdo si nevyžádal čas na K. hřbitova, tak začínáme. :)
Kniha hřbitova - pro mě čtenářsky velmi netypické prostředí a téma. Začátek jako z thrilleru, až mě to málem odradilo od dalšího čtení. Ale po nějaké desítce stránek se mi text zalíbil. Děj měl hlavu a patu. Způsob vyprávění a čtení velmi lehké, nenáročné.
Téma propojení dvou světů bylo originální, svět "za oponou" odrážel některými prvky živý svět, např. hlasováním, pak přijde "nadřízená" a je rozhodnuto. :)
Zajímavé je, že autor vykreslil mrtvé jako hodnější lidi.
Kniha Hřbitova, podobne ako ďalšie knihy od Gaimana čo som dosiaľ čítal (Nikdykde, Oceán na konci uličky), sú predovšetkým ukážky úžasnej imaginácie a prelínania skutočných a fantastických svetov. Sú to knihy určené predovšetkým na čítanie, prežívanie príbehov. Oživujú v človeku tie časti mysle, ktoré stále snívajú, tie časti mysle, ktoré s pribúdajúcimi rokmi stále viac odtláčajú do úzadia záležitosti bežného života. Tie príbehy fungujú o to lepšie, že v nich nachádzame postavy a prostredie z onoho bežného života, ktorý dobre poznáme. A práve títo bežní ľudia sú vtiahnutý do neuveriteľných svetov, ktoré sa nachádzajú blízko nás a predsa sú neviditeľné a neprístupné. Funguje to skvelo.
Na rozdiel od ďalších autorových kníh je Kniha hřbitova viac zameraná na mladšieho čitateľa a čím je spojený aj jednoduchší štýl rozprávania a veľa detských hrinov. Na druhú stranu, Gaiman vie byť aj veľmi temný a hororový a tieto prvky sú v hojnej miere prítomné aj tu (napríklad v úvode, ako spomínala R.E.M.). Či už je to čisté zlo v podobe muža Jacka, prastarého SLEER-a, alebo Silasa, ktorý ako priznal, robil v minulosti veci hádam horšie, ako samotný Jack. Potešil aj odkaz na Lovecraftovu tvorbu. Podsvetie obývané ghúlmi priam akoby vypadlo z poviedok ako Pickmanov model, či Snové putovanie do neznámeho Kadathu. Ja ako fanúšik hororu si som si potemnelú atmosféru veľmi užíval.
Z knihy cítiť, že Gaiman má veľmi rád rôzne mytológie, povesti, báje a rozprávky a prvky z nich prenáša do svojich príbehov a vytvára tak vlastné svety. Na rozdiel od iných autorov, ktorí skôr vykrádajú, sú tie Gaimanove svety funkčné, živé a veľmi, veľmi lákavé.
Zatiaľ toľko.
Mně se ta temná, snová a tajemná atmosféra líbila, bál živých s neživými a především tanec Šedé paní s Nikem byl krásně mrazivý. Prolínání nadpřirozených sil s naším světem nechalo velký prostor pro fantazii, i pro myšlenky o jiném světě, o tom, co bude pak...
R.E.M. - niečo podobné nájdeš takmer v každej Gaimanovej knihe. Keď budeš mať na niečo podobné chuť, skús Oceán na konci uličky. Atmosférou podobné, len viac ukotvené v realite. Dokonca je to máličko prepojené s Knihou hřbitova.
smazenaryba: Bylo to moje první setkání s Gaimanem a na jedničku. Zkusím jeho další knihu, díky za tip.
Ďalšia vec ktorá ma napadla a za ktorú by som chcel autorovi zložiť poklonu. Je doba, keď upíri a vlkodlaci sú tie najotrepanejšie literárne a filmové monštrá, ktoré sú skôr smiešne než strašidelné. V Knihe hřbitova, ikeď dobre vieme že Silas je upír a Lupescu je vlkodlak, tieto nekonečne omieľané názvy v knihe ani raz nie sú spomenuté. Gaiman ich opísal veľmi tajomne, v mnohých náznakoch, postupne odhaľujúc ich schopnosti. Takmer by sa dalo povedať, že týmto legendárnym strašidlám navrátil dôstojnosť...a schopnosť strašiť.
Nejvíce mě v knize překvapili ghúlové. Jsou to sice bytosti veskrze hřbitovní, ale jak často se s nimi dnes v literatuře setkáte? :-)
Vložit příspěvek