Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia diskuze

Meno Adolfa Petra Zátureckého (1837-1904) je úzko späté so zbieraním a vydávaním slovenského folklóru, najmä slovenských prísloví a porekadiel. Zbierkou Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, jedinečným dielom v slovenskej ľudovej kultúre, Záturecký zavŕšil svoju neúnavnú, vyše tridsaťročnú zberateľskú prácu a vôbec svoje mnohostranné životné dielo. Záturecký so svojej horlivej zberateľskej práci v oblasti prísloví naviazal na vyše dvestoročnú zberateľskú zberateľskú tradíciu u nás, ktorú doširoka rozvinula najmä generácia štúrovská. Využil folklórny materiál všetkých dovtedajších prístupných zbierok slovenských prísloví, zorganizoval prispievateľov z radov slovenskej vlasteneckej inteligencie, usilovne si zapisoval a zhromažďoval príslovný materiál. Zhromaždil vyše 13 000 prísloví a príslovných variantov, rozdelil ich do väčších tematických skupín, utriedil ich abecedne i podľa vecného obsahu, mnohé príslovia komentoval, a tak pripravil zbierku na vydanie. Nežičlivé pomery pre slovenský kultúrny život po zatvorení Matice slovenskej vydanie diela, na ktoré Záturecký vynaložil priam nadľudskú prácu, odsunuli na dlhé roky. Napokon ho roku 1897 vydala Česká akadémia v Prahe, s určením predovšetkým pre českého čitateľa. Zátureckého zbierka vzbudila hneď po svojom vyjdení zaslúženú pozornosť nielen u nás, ale aj v širokom slovanskom odbornom svete. Z hľadiska množstva materiálu sa radí medzi popredné diela slovanskej paremiológie. Nové vydanie Zátureckého Slovenských prísloví, porekadiel a úsloví je ich čiastočne pozmenenou reedíciou, je doplnené novým registrom, poznámkami a vysvetlivkami, ktoré objasňujú dnes už dosť zastretý význam mnohých prísloví, a obsiahlejšou štúdiou Andreja Melicherčíka. Zbierka pozostáva z 20. tematických celkov, ktoré sa obsahovo viažu k bohatstvu aspektov života človeka a spoločnosti: k ľudskej práci, k rodinnému a spoločenskému životu, k príbuzenským vzťahom, k materiálnym i mravným hodnotám, k človekovi ako jednotlivcovi po stránke fyzickej, duševnej a etickej. K prísloviam a porekadlám sú pričlenené aj pranostiky, riekanky mnohé ustálené slovné zvraty, ktoré dosahujú neraz vysokú poetickú hodnotu. Zátureckého Slovenské príslovia sú našou najväčšou, najúplnejšou a odborne najlepšie pripravenou zbierkou prísloví. Záturecký uvádza množstvo paralel so známym Čelakovského Mudroslovím, odkazy na poľskú zbierku prísloví Samuela Adalberga Księga przysłów…, uvádza aj paralely maďarské, nemecké a latinské. Máme teda pred sebou dielo v pravom slova zmysle vedecké, aj keď v niektorých aspektoch, prirodzene, podmienené dobou svojho vzniku. Zátureckého zbierka je zostavená prevažne z ústného podania, nie je zaťažená knižným materiálom. Základné jadro príslovného fondu je ľudové ako z hľadiska pôvodu, tak aj jeho spoločenského dosahu. Slovenské príslovia zodpovedajú mysleniu, etickému postoju i estetickému vkusu ľudu, sú detailami obrazu jeho života v minulosti, výrazom ostrej a spravodlivej kritiky spoločnosti, i optimistickým pohľadom na jeho budúcnosť. Pre svoju myšlienkovú hĺbku, umeleckú krásu, sugestívnu poetickú podobu a nesmierne jazykové bohatstvo sú opravdivými perlami našej ľudovej umeleckej tvorby.... celý text