Murray Bookchin

Bookchinovi sa, v prípade, že práve nenálepkoval ostatných ekológov a environmentalistov slovami ako idiot či ekofašista (ako to mal v obľube), rodila v hlave jedna krásna, utopistická sci-fi rozprávka: Žiara anarchizmu z ničoho nič osvietila osem miliárd ľudských mozgov a vniesla do nich lásku, porozumenie a spolupatričnosť; Ľudstvo samé od seba a dobrovoľne začalo od základov prestavovať civilizáciu do podoby sebestačných ekotechnologických ekokomunít, pospájaných lesmi, divokými zvieratkami a lesnými cestičkami; Mestá, hospodárstvo aj výroba boli decentralizované, neexistuje kapitalizmus, ekonomický systém, ani žiadna autoritatívna politika; Ľudia sa kompletne vzdali hierarchie, všetci na svete sú si rovní, robia svorne pre seba navzájom, a pre prírodu už nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo. Bookchin túto rozprávku nazval "sociálna ekológia", ide v skutočnosti ale o anarchizmus spojený s ekológiou, nie je to úplne to isté, čo dnes študuje mládež v rámci vedeckej disciplíny s rovnakým názvom.

Premýšľam, čo z toho všetkého by sa potenciálne dalo dosiahnuť, navyše v prípade, že by sme to mali dosiahnuť dobrovoľným, neautoritatívnym či nenásilným spôsobom, na akom si Bookchin ľpel. Celá teória troskotá ešte ďaleko pred politickými debatami – už len na tom, že väčšina ľudí po úplnej slobode bez autorít a šéfov ani netúži. Keby sme sa ale dostali až k tej politike, máme veľký problém, pretože politické strany a štát v antiautoritatívnej ekoutópii neexistujú – nemôžeme predsa zákonmi, obmedzeniami a usmerneniami ľudí nútiť k tomu, aby si nezničili vlastnú planétu – takže máme za úlohu zdvorilo poprosiť zopár miliárd ľudí na prehodnotenie svojich životov od základu. A potom nás čaká už len to najjednoduchšie – decentralizácia – miliardy ľudí sa proste roztrúsia z veľkých miest, usadia sa na posledných kúskoch zelene a vystavajú si tam ekokomunity. Svet je zachránený. Alebo nie?

Nie!! Osobný postoj je málo, takmer nič. Neautoritatívnou, nerevolučnou formou nikdy nenastane viditeľná zmena. Každý ekológ by mal požadovať radikálne zastavenie rastu – ekonomického, technologického a populačného – korene ekologických problémov. Ak chceme zachrániť Zem, musíme bojovať za ňu pre ňu, a nie za ňu pre jeden živočíšny druh. Ak si niekto myslí, že ekologický kolaps sa dá oddialiť bez negatívnych následkov na pohodlie, možnosti a práva ľudí, musí byť asi trol, zelený podnikateľ, alebo blázon.