Ľudo Ondrejov

,,Môj otec vlastnil antikvariát v centre Bratislavy nesúci meno našej rodiny – Steiner. Bol založený už v roku 1847. Knihy v ňom vyhľadávali učenci a univerzity takmer z celej Európy. Mama pomáhala otcovi v obchode. Bývali sme na druhom poschodí domu, v ktorom sa na prízemí nachádzal antikvariát. Rodičia iba zišli po schodoch dole a už boli v práci," začala rozprávanie 87-ročná pani Lýdia v relácii Reflex.

,,V roku 1942 arizoval antikvariát spisovateľ Ľudo Ondrejov (vlastným menom Ľudovít Mistrík). Pamätám si ho ako vysokého vychrtlého chlapa, čo nosil dlhý kožený kabát, podobne ako gestapáci, mal špicatú tvár a bol to strašný alkoholik. Všetky peniaze z kasy vybral vždy na alkohol. Spočiatku dovolil mojim rodičom pracovať v antikvariáte. Urobil to čisto z vypočítavosti, Židov nenávidel," opísala pani Lýdia spisovateľa, ktorého deti kedysi dávno v škole preberali a čítali povinne jeho Zbojnícku mladosť či Africký zápisník. ,,Nevedel si totiž poradiť s fungovaním obchodu. V júni 1942 napísal list slovenskej vláde, že si už neželá, aby moja matka a otec aj s jeho bratom naďalej robili v predajni. Bolo to v období, keď už vypravili veľa transportov so Židmi. Rodičov deportovali v lete 1942," zaspomínala si na hrozné obdobie pani Lýdia, ktorá bola v tom čase malé 9-ročné dievčatko.

Ľudo Ondrejov však mal na rováši oveľa viac. Vplyvný priateľ vo vysokej funkcii mu naraz dohodil dva obchody - správu antikvariátu židovskej rodiny Steinerovcov i veľkoobchodu so strižným tovarom a s galantériou.

,,Za rodičmi prišiel slovenský žandár so zatýkacím rozkazom na otca. Nikomu by vtedy ešte ani vo sne nenapadlo, že ich čaká cesta do tábora smrti, v ktorom nacisti vraždia Židov. Nado mnou sa žandár zľutoval. Stála som tam, keď mama povedala, že pôjde s otcom. Ešte predtým, ako som potom odcestovala vlakom s dedkom z Bratislavy, mi za peniaze vybavili falošný krstný list na meno Heidová – podľa priezviska mojej vychovávateľky. Mala som v ňom uvedené rímskokatolícke náboženstvo," pokračovala pani Piovarcsyová, ktorej rodičia zahynuli otrasnou smrťou. ,,Mamu chytil esesák na apelplaci za vlasy, hodil ju psom, dobermanom, ktorí ju roztrhali v nacistickom koncentráku v Auschwitzi. Otec zahynul v plynovej komore...,"pokračovala s tým, že na Nový rok 1945 skončila v tábore aj ona. ,,V zbernom tábore v Seredi ma naložili do transportu, ktorý bol prvý, čo už z Terezína nepokračoval do Auschwitzu, keďže koľaje už boli zbombardované, takže som mala obrovské šťastie...

Lýdia Piovarcsyová.